Dedičnosť

Prenos informácií prostredníctvom genetického kódu je taký spoľahlivý, že takmer každá rastlina či živočích nápadne pripomína nielen rodičov, ale aj prarodičov. Na genetickom kóde je pozoruhodné to, že na jednej strane s udivujúcou presnosťou prechádza
z jednej generácie na druhú, zároveň však pripúšťa menšie odchýlky, nijaký dvaja jedinci ( okrem jednovajíčkových dvojčiat ) preto nie sú geneticky celkom totožní. Tento mechanizmus umožňuje plynulý vývoj jednotlivých druhov.

Odpovede na otázky dedičnosti sú uložené v chromozómoch. Človek má spolu 46 chromozómov. U žien je to 23 rovnakých párov, muži majú 22 rovnakých párov a dva nepárne pohlavné chromozómy ( XY ). Pretože ženy majú oba pohlavné chromozómy rovnaké ( XX ), o pohlaví dieťaťa rozhodujú chromozómy muža.

Označenie chromozómov X a Y je odvodené od ich tvaru. Pri vzniku pohlavných buniek meiózou klesá počet chromozómov na polovicu. Ženská pohlavná bunka obsahuje vždy chromozóm X, kým u muža získavajú dve bunky chromozómov Y a X. Pri splynutí otcovskej a materskej pohlavnej bunky bude mať nová bunka od otca buď chromozóm X ( žena ), alebo Y ( muž ).

Ostatných 44 chromozómov sa vyskytuje v pároch. V každom páre určujú oba chromozómy tie isté znaky. Príslušné orgány majú na chromozómoch úplne rovnaké umiestnenie. Pre každý znak teda existujú dva rôzne predpisy. Pri väčšine vlastností sa vplyvy
génov prelínajú, v niektorých prípadoch však takýto kompromis nie je možný.

Farbosleposť. Niekedy môže nastať porucha génov – ide o génovú mutáciu. Človek, ktorý zdedí určitý zmutovaný gén v pohlavnom chromozóme X, môže mať poruchu vnímania farieb. Prejavuje sa to tým, že nie je schopný prečítať číslo tvorené červenými bodmi na zelenom podklade.
 
Dominantné a recesívne gény. Pri niektorých znakoch sa môže presadiť len jeden pár génov. Gén, ktorý vždy víťazí, sa nazýva dominantný, potlačený gén nazývame recesívny. Recesívny gén sa prejavuje len vtedy, ak je spárený s totožným génom.