Jež hnedý (Erinaceus europaeus)
Ježe sú veľmi populárne pre svoj pichľavý šat a schopnosť skrútiť sa do klbka. Takto sa tento pomalý a vcelku bezbranný tvor bráni pred nepriateľom. Pichľavá guľka dokáže odradiť mnohých, len málo šeliem a dravých vtákov (napríklad výr) si s ňou dokáže poradiť. Niekoľko druhov ježov žije v Európe, Afrike (okrem pásma dažďového pralesa) a v Ázii (okrem južných oblastí). Severnú hranicu ich rozšírenia tvoria listnaté lesy. Všetky druhy ježov sú i navonok veľmi podobné. Jež je nočné zviera. Už vari každý z nás ho stretol na jeho potulkách za dážďovkami, slimákmi a hmyzom. Nepohrdne ani vtáčími vajíčkami alebo mláďatami, ani inými malými stavovcami. Všeobecne je známe, že žerie aj hady, ba nevyhne sa ani zmiji, hoci nie je proti jedu imúnny (ako sa niekedy myslí). Víťazí nad ňou taktikou. Hadím zubom nastavuje ostne na hlave, a keď sa had o ne poraní a v boji vyčerpá, rýchlo s ním skoncuje. Málokto mal to šťastie, žeby našiel ježkovo hniezdo. Samica si ho buduje v kríkoch, v kôpkach suchého lístia, trávy, machu. Čerstvo narodené mláďatá sú ružovobiele, bez pichliačov. A ešte sú slepé a bezmocné, a už im narastie – síce mäkký a biely, ale už naozaj ostnatý kabátik.