referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aleš
Sobota, 13. apríla 2024
Vznik a vývoj litosféry
Dátum pridania: 16.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pandaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 596
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Do začiatku 20. storočia ľudia verili, že pevniny a oceány majú rovnakú polohu a tvar. V súčasnej dobe majú vedci dôkazy o rôznych zmenách v litosfére. V najstaršej minulosti tvorila pevnina jediný veľký celok - prakontinent. Bol nazvaný Pangea (Pan - celý, gea - Zem). Približne pred 200 miliónmi rokov sa táto pevnina rozlámala na niekoľko kontinentov, ktoré sa pohybujú v rámci litosferických platní.

Predpoklad o pohybe litosferických platní potvrdhuje nielen tvar kontinentov, ale aj podobnosť hornín a skamenelín v miestach, ktoré spolu pôvodne súviseli, a súčastné rozšírenie príbuzdných druhov organizmov. V oblasti rovníka sa našli skameneliny organizmov, ktoré žili v polárnych oblastiach. Časti Južnej Ameriky, Afriky (Sahara) a Indie patrili kedysi medzi chladné oblasti Zeme. Nálezy skamenených semien stromovitých papraďorastov v Austrálii, Antarktíde, Indii a iných oblastiach južnej pologule sú jedným z najdôležitejších dôkazov o pôvodnom spojení a pohybe kontinentov.

Príčinou pohybu litosferických platní je prúdenie roztavených hmôt v hlbšej časti zemského plášťa. Spôsobuje ho vnútorné teplo Zeme. Niektoré platne sa od sebe vzďaľujú, iné sa približujú, narážajú na seba, podsúvajú sa jedna pod druhú alebo sa pohybujú vo vodorovnom smere popri sebe. Hranice medzi litosferickými platňami sú miesta, kde vybuchujú sopky, vznikajú zemetrasenia, nastáva vrásnenie a vznikajú pohoria.

Rozbiehavé hranice sú v miestach, kde sa litosferické platne od seba pomaly vzďaľujú. Je to napr. v Atlantickom oceáne medzi Európou a Severnou Amerikou alebo medzi Afrikou a Južnou Amerikou. V strede oceána zemská kôra pozdĺž trhlín klesá a tvorí sa rift - prepadlina, cez ktorú preniká na dno oceána čadičová láva. Z nej sa formuje oceánsky chrbát. Tu vzniká nová zemská kôra.

Oceánske chrbty sú 1000 km široké, 2000 - 3000 m vysoké 10 000 km dlhé podmorské pohoria. Dnom Atlantického oceána sa tiahne Stredoatlantický chrbát. Dno Atlantika sa v oblasti riftu rozširuje rýchlosťou 2 cm za 1 rok. Rifty vznikajú aj na súši. Rift láme kontinent na 2 časti, ktoré sa postupne od seba vzďaľujú. Príkladom pevninského riftu je Rýnsky prielon medzi pohoriami Čierny les a Vogézy v nemecku a jazero Bajkal. Čadičová láva sa vylieva na dno riftu a priestor sa postupne vypĺňa vodou. Novovzniknutá kôra má charakter oceánskej kôry. Sú to miesta, kde za niekoľko miliónov rokov vznikne oceán.

Zbiehavé hranice sú, naopak, v miestach približovania a podsúvania jednej litosferickej platne pod druhú. Tento proces sa deje napr. pozdĺž západného okraja amerického kontinentu, kde sa tichooceánska platňa ponára pod americkú platňu. Roztavená hmota vystupuje na iných miestach na povrch. Na dne oceánu vzniká sopečný ostrovný oblúk, ktorý sprevádzajú oceánske priekopy. Na pevnine môžu vznikať sopečné pohoria. V oceánskych priekopách zemská kôra zaniká.
Pri náraze dvoch platní s pevnínskou kôrou nastáva vrásnenie a vzniká pásmové pohorie. Tak napr. vznikli pri náraze euroázijskej a indickej platne Himaláje.

Pohyb litosferických platní a spolu s nimi celých kontinentou a oceánskeho dna je proces pomalý a pre človeka nepozorovateľný. Časovou mierkou pre tieto zmeny sú milióny rokov.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.