Ustrica jedlá (Ostrea edulis) a slávka jedlá (Mytilus edulis)
Ustrice a slávky sú výborné jedlé mäkkýše. Zatiaľ čo ustrice chutia najmä živé, slávky sú najlepšie varené, s vínom. Ustrice boli známym pokrmom už v prehistorických dobách. Dokazujú to vrstvy odpadkov v sídliskách pravekých ľudí. Starí Rimania považovali ustrice za veľkú pochúťku a do Ríma ich dovážali až z Británie. A pretože dnes už prírodný výskyt nestačí kryť spotrebu, chovajú sa ustrice na špeciálnych morských farmách. Ustrice majú jednu zvláštnosť. Nie sú oddeleného pohlavia, ale počas roka sa striedavo menia na samca alebo na samicu. V chladnejších moriach to býva raz za rok, v teplejších moriach i viackrát do roka. Ustrice kladú veľké množstvo vajíčok. Jedna jediná ich nakladie za rok až tri milióny. Z vajíčok sa liahnu voľne plávajúce larvy, ktoré sa usadzujú na pevné predmety v mori, a tu sa menia na dospelé ustrice. Slávka jedlá je v Európskych moriach hojnejšia ako ustrica, pretože jej vyhovujú aj menej slané vody. Slávky sa pripevňujú k dnu alebo k pevným predmetom v mori pomocou takzvaných byssových vláken. A potom držia tak pevne, že ich možno od podkladu odtrhnúť iba násilím. Aj slávky, podobne ako ustrice, sa chovajú umele. Ich spotreba sa len v Európe pohybuje okolo 100 tisíc ton ročne. Na stôl môžu prísť len tie, ktoré sú pod hygienickým dozorom. Slávky sa totiž s obľubou usadzujú tam, kde do mora vyúsťuje kanalizácia alebo presakuje odpadová voda, a často sa stalo, že vyvolali vážne ochorenia.