Vtákopysk divný

- najpodivnejšie zviera na svete
Tento vajcorodý cicavec nielenže znáša vajcia, ale ich aj vysedí. Samica vtákopyska nemá brušný vak ako ježury, preto znáša vajcia do hniezda na konci dlhej podzemnej chodby v blízkosti vody. Tu zohrieva a kŕmi mláďatá. Tie si samé zobákom vytláčajú mlieko z mliečnych pórov na bruchu matky a potom ho vylizujú zo srsti. Žije v Austrálii a v Tasmánii. Najradšej má tiché a zalesnené mŕtve ramená riek. S vodným spôsobom života súvisí, že sa samici nevyvinul brušný vak pre mláďatá. Dospelý vtákopysk máva 1 až 2,5 kg a dorastá do dĺžky 60 cm. Nápadný je širokým zobákom podobným kačaciemu. Preciedza ním vodu a vyberá z nej malé živočíchy, ktorými sa živý. Silné krátke nohy má prispôsobené na plávanie i na hrabanie. Medzi pazúrnatými prstami má plávaciu blanu. Je jedným cicavcom, ktorý dokáže rozpoznať elektrické pole. Pod vodou je úplne slepý a hluchý, lebo oči a uši sa mu pri potápaní zapchajú hustou srsťou. Mäkký zobák má však vybavený špeciálnymi receptormi, ktoré vnímajú elektrické výboje spôsobené svalovými pohybmi vodných živočíchov, ktorých chce uloviť. Môže teda loviť aj v noci alebo v úplne kalnej vode. Vtákopysk je unikátny aj tým, že je jedným z mála jedovatých cicavcov. Samec má na zadných nohách duté zahnuté ostrohy, ktoré sú spojené kanálikom s jedovatými žľazami. Pod stehennými svalmi. Vtákopysk môže 1,5 cm dlhé ostrohy zabodnúť prudkým pohybom zadných končatín a vylúčiť jedovatú tekutinu. Bodnutie je veľmi bolestivé a spôsobuje čiastočné ochrnutie.