Ježury

- cicavce s najnižšou teplotou v krvi
Dva druhy ježúr spolu s vtákopyskom patria k najstaršej a najprimitívnejšej skupine živočíchov - Prototheria (podtrieda vajcorodých cicavcov). Paježura dlhonohá s dĺžkou tela do 90 cm a hmotnosťou 5 až 10 kg je väčšia ako ježura austrálska , ktorá je iba 30 až 40 cm dlhá a váži 2,5 až 8 kg. Ježury sú ťarbavé, pichliačmi zarastené zvieratá s úzkym, rúrkovitým ňucháčom. Chýbajú im zuby, majú dlhý lepkavý jazyk, ktorým prenikajú hlboko do termitísk alebo mravenísk a vylizujú hmyz. Paježury, pretože žijú v chladnejších horských oblastiach ostrova Nová Guinea, sú chlpatejšie a majú menej pichliačov ako ježury austrálske. Živia sa hlavne červami a hmyzími larvami. Ježury vznášajú vajcia, ale mláďatá živia materským mliekom. Na bruchu majú kožný vak, v ktorom istý čas opatrujú vajcia, neskôr aj mladé, kým sa im nevyvinú pichliače. Rovnako ako vtákopysk ani ježury neznášajú vysoké teploty a ak sa nedostanú do tieňa môžu zahynúť stresom z prehriatia. Obranný mechanizmus ježúr spočíva v tom, že sa zahrabú kolmo do zeme. Hrabú naraz všetkými štyrmi nohami, nie iba prednými ako väčšina cicavcov. Za necelú minútu zmiznú v zemi tak, že trčia nad povrchom iba pichliače. Najčastejšie sa stávajú korisťou dingov. Ježury si udržiavajú nižšiu telesnú teplotu ako ostatné cicavce. Ak sú aktívne, kolíše ich teplota 32 stupňov celzia. Počas zimy v Austrálskych Alpách občas aj hibernujú. Ich telesná teplota vtedy klesne po dobu troch týždňov na 4 až 9 stupňov celzia.