Telesný, funkčný a motorický vývin detí predškolského veku

Vývin môžeme charakterizovať ako proces zmien v biologických, psychických a sociálnych štruktúrach organizmu jedinca. Vývin každého jedinca prebieha individuálne a nerovnomerne v závislosti od vonkajšieho i vnútorného prostredia a pohlavia jedinca. Tento progresívny proces zmien je nezvratný. Celý psychosomatický vývin dieťaťa predškolského veku je veľmi významný.

TELESNÝ VÝVIN

Za telesný vývin môžeme považovať proces zmien v organizme človeka, ktorý sa týka všetkých orgánov a orgánových systémov ľudského tela. V ontogenéze človeka prebieha spontánne. Tieto zmeny ovplyvňuj[ rôzne faktory a činitele, medzi ktoré patrí dedičný základ, výživa, lekárska starostlivosť, podmienky bývania, pohybový režim, celkový spôsob života, úroveň výchovy všeobecne a špecificky telesnej výchovy.

V predškolskom veku sa rast i zvyšovanie hmotnosti oproti predchádzajúcim vývinovým obdobiam spomaľuje, napriek tomu však ostáva pomerne intenzívny oproti neskorším vývinovým obdobiach (Kasa, 2000). Rast je z 50 – 60% geneticky podmienený (Houštěk, 1982, podľa: Chromík, Šimonek, Šutka, 1998) a uskutočňuje sa za priamej aktívnej účasti prostredia. Na rast v značnej miere vplýva výživa, spôsob života, úroveň lekárskej starostlivosti a sociálne prostredie.

Na začiatku predškolského obdobia, t.j. vo veku troch rokov dieťaťa je pre postavu detí charakteristická relatívne veľká hlava a kratšie končatiny. Aktuálna výška tela sa v tomto veku oproti pôrodnej dĺžke zdvojnásobí (Drobný, Drobná, 2004). Vývin dieťaťa je od narodenia približne do štvrtého roku veku proporcionálny z hľadiska výškových a hmotnostných parametrov. Toto obdobie sa nazýva tiež obdobím prvej plnosti (Chromík et al, 1998).

Približne vo veku päť rokov nastáva zrýchlenie rastu končatín do dĺžky, vrstva podkožného tuku je menšia, preťahuje sa krk, trup je štíhlejší a rozdeľuje sa na hrudník a brucho, veľkosť hlavy sa v pomere k telu zmenšuje. Toto obdobie sa nazýva prvým obdobím vytiahnutosti a môžeme ho pozorovať medzi piatym až siedmym rokom veku dieťaťa (Drobný, Drobná, 2004). Dochádza k postupnému spevňovaniu kostry, ktorá je však aj naďalej veľmi plastická, čo môže spôsobovať jej deformáciu. Kĺbové väzy a puzdrá zostávajú ešte nepevné, čo je potrebné brať do úvahy v telesnej výchove, aby nedochádzalo k neprimeranému zaťaženiu tela. Rovnako v tomto období pozorujeme ďalší vývin a zosilnenie svalstva (Kasa, 2000).

FUNKČNÝ VÝVIN

Funkčný vývin predstavujú zmeny funkcií jednotlivých orgánov a orgánových systémov človeka. Činnosť orgánov a systémov sa stáva efektívnejšou, zdokonaľuje sa fyzické a duševné zdravie a výkonnosť organizmu. Funkčný vývin prebieha spontánne v ontogenéze človeka. Je úzko spätý s telesným vývinom, pretože priebeh pozitívnych zmien vo vývine orgánov a orgánových systémov zabezpečuje pozitívne zmeny aj vo funkciách organizmu. Funkčný vývin je ovplyvňovaný dedične, vekom, pohlavím, charakterom prevládajúcej činnosti v zamestnaní, spôsobom života, životosprávou, pohybovou aktivitou a podobne.

Na proces osifikácie má významný vplyv funkcia štítnej žľazy. Pri jej poruche dochádza k spomaľovaniu tohto procesu. Nesprávne zaťažovanie kostí môže spôsobiť ich deformáciu. Svaly majú v období predškolského veku významné funkčné špecifiká. Svalová sila sa s pribúdajúcim vekom zvyšuje, dráždivosť svalov je v počiatkoch nižšia ako v neskoršom období (Sýkora, 1984, podľa: Chromík et al., 1993).

Funkčné predpoklady srdcovo-cievneho systému sú ešte limitované na prekonávanie krátkodobého zaťaženia v aeróbnom režime. U detí predškolského veku je obvyklá respiračná arytmia – kolísanie pulzu. Funkcia dýchacieho systému je tiež limitovaná kvôli nedokonale vyvinutým svalom hrudníka. Ani nervový systém nie je v predškolskom veku ešte funkčne plne vyvinutý. Ďalší vývin spočíva v kvalitatívnych zmenách mozgu a synapsií. Funkčný vývin nervového systému trvá až do dospelosti (Chromík et al., 1993).