Svišť vrchovský tatranský
(Marmota marmota latirostius)


Poznávacie znaky:

Pomerne veľký hlodavec so zavalitým telom, okrúhlou hlavou, malými uškami a krátkymi nohami. Jeho hmotnosť sezónne veľmi kolíše od 3,5 do 7 kg (dĺžka tela je 400-600 mm, dĺžka chvosta 130-180 mm, dĺžka zadného chodidla 80-95 mm). Hmotnosť stúpa na jeseň, keď sa pripravuje na dlhý zimný spánok. Počas tohto spánku mu srdce udrie raz za 15 sekúnd a teplota jeho tela je +2 stupne. Ten trvá najneskôr od novembra až do apríla a mája. Je veľmi ostražitý. Zvrchu je šedohnedý, po bokoch a na spodku tela s prechodom do pieskovožltej farby. Pomerne krátky chvost má na konci takmer čiernohnedý. Charakteristické sú hlodáky a predné nohy so silnými a dlhými pazúrmi, ktoré používa ako „ruky“. Pri nebezpečenstve sa ozýva ostrým hvizdom, ktorý však môže byť aj znakom dorozumievania alebo prejavom radosti. Dožíva sa 15-18 rokov. Je spoločenským druhom. Počas zimného spánku trávi energetické rezervy z bohatej tukovej vrstvy a stratí až tretinu telesnej váhy. Pári sa po prebudení zo zimného spánku a samica rodí po 35-40 dňoch 2-6 mláďat. Nadája ich 4-6 týždňov a do ďalšej jari zostávajú v jej spoločnosti. Pohlavne dospievajú až tretí rok. Svišť je denným zvieraťom, vychádza na pašu skoro ráno. Je pri vychádzaní z nory veľmi opatrný. Má výborne vyvinuté zmysly, osobitne zrak, čuch a sluch. Živí sa rastlinnou potravou.


Výskyt a stav na Slovensku

Popri kamzíkovi je typickým zástupcom vysokohorskej fauny. Pôvodná populácia žije iba v oblasti Vysokých Tatier, ale v minulom storočí ho vypustili aj do Nízkych Tatier. Svištie sídla, či už nory alebo kolónie sú na hornej hranici subalpínskeho, v dolnej časti alpínskeho pásma a v pásme kosodreviny v nadmorských výškach 1600-2200 m.n.m. Vyskytuje sa prevažne v skalnom teréne s ostrovčekmi trávnatých porastov. Žije v norách a rozdielne sú letné a zimné nory, ktoré bývajú až dva metre hlboko pod zemou. V nich prezimováva od 5 do 15 zvierat. Nory sú spojené spleťou chodieb. Celkový stav sa odhaduje asi na 1200 jedincov, z toho v Nízkych Tatrách menej ako 100.

Ochrana

Prirodzenými nepriateľmi svišťov sú orly, ale aj rys a líška. V minulosti zredukovali počet svišťov pytliaci, lebo človek bol odnepamäti opantaný predsudkami o zázračných účinkoch svištej masti. „Vďaka“ tomu sa podarilo zničiť viaceré kolónie (napr.pod Hladkým sedlom). Neskôr ich negatívne ovplyvnila pastva dobytka a dnes predovšetkým turistika. Keďže svišť je v našej faune reliktným druhom tvoriacim izolovanú lokálnu populáciu a vysokotatranská populácia sa pokladá za osobitný poddruh označený ako svišť vrchovský tatranský, zaslúži si prísnu ochranu a patrí medzi ohrozené a zákonom chránené zvieratá.