Do oka, ktoré nemá refrakčnú chybu, vstupujú svetelné lúče, ktoré prechádzajú cez rohovku (ktorá má najväčšiu mohutnosť a preto sa podieľa najviac pri zaostrovaní) a šošovku a lámu sa tak, aby dopadli na sietnicu do bodu najostrejšieho videnia. Takéto oko vidí dobre a ostro. Ak sa lúče prichádzajúce do oka rovnobežne lámu tak, že dopadnú pred, alebo za sietnicu, ide o refrakčnú chybu oka, a to krátkozrakosť, ďalekozrakosť alebo astigmatizmus. Najčastejšou príčinou týchto chýb je zmena dĺžky oka alebo to, že časti oka zodpovedajúce za lom svetelných lúčov (rohovka a šošovka) lomia lúče viac, alebo menej.

Krátkozrakosť - myopia je refrakčná chyba, pri ktorej je oko príliš dlhé alebo lomivosť optickej sústavy oka je väčšia. Svetelné lúče prichádzajúce do oka sa preto zbiehajú pred miestom najostrejšieho videnia a nie na sietnicu, čím vznikne rozmazaný obraz na sietnici.

Ďalekozrakosť - hypermetropia je refrakčná chyba, pri ktorej je oko naopak príliš krátke, alebo lomivosť optickej sústavy je nedostatočná. Svetelné lúče sa preto zbiehajú za sietnicou a na sietnici vzniká rozmazaný, zahmlený obraz.

Astigmatizmus - je nerovnomerné zakrivenie rohovky, pri ktorom rohovka nemá pravidelný pologuľový tvar, ale je v niektorých smeroch sploštená alebo naopak viac zakrivená. Časť svetelných lúčov sa preto zbieha mimo miesta najostrejšieho videnia a na sietnicu dopadá deformovaný, neostrý obraz.

Presbyopia - je zhoršenie akomodácie oka na blízku vzdialenosť spôsobená vekom; pacienti, ktorí majú viac ako 40 rokov používajú okuliare len na čítanie.