Ľuľok zemiakový (lat. Solanum tuberosum), v bežnej reči len zemiak, je viacročná hľuznatá plodina z čeľade ľuľkovitých. Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny. Za svoju obľubu vďačia nenáročnosti na prírodné podmienky.
Ľuľok zemiakový - Solanum tuberosum sa pestuje pre svoje podzemkové hľuzy, ktoré poznáme pod názvom zemiaky. Známych je vyše tisíc odrôd zemiakov. Zemiaky sú dôležitou súčasťou nášho jedálneho lístka, lebo obsahujú veľa výživných látok, vitamínov a minerálov.
Pôvodnou oblasťou výskytu zemiakov sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru. V súčasnosti sa pestujú ako poľnohospodárska plodina prakticky na celom svete s výnimkou trópov, arktických a subarktických oblastí.
Zemiakom vyhovuje chladnejšie vlhké podnebie, aké prevláda na severe Európy a USA, v Rusku a prípadne aj vo vyšších polohách teplejších klimatických oblastí. Zemiaky však neznášajú mrazy, pri dlhotrvajúcich teplotách mierne pod bodom mrazu hľuzy zmrznú. Teplota je veľmi dôležitá pre klíčenie hľúz.
Jedovaté časti: všetky, predovšetkým však klíky, kvety, plody nad zemou, z časti aj samotné zelené zemiaky
Príznaky otravy: nevoľnosť, bolesti brucha
Prvá pomoc: dostatočný prísun tekutín, kontaktovať lekára
Je to trváca bylina, u nás sa pestuje ako okopanina s množstvom odrôd, ktoré podľa využitia delíme na stolové (potravina), hospodárske (krmivo) a priemyselné (surovina, najmä škrob). Nejedovatou jedlou časťou rastliny sú zrelé hľuzy - zemiaky.

ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ:
Rastie v bukových, zmiešaných alebo smrekových lesoch, na rúbaniskách, lesných čistinkách, okrajoch lesných ciest a v lesných lemoch.
Opis: Mohutná trváca rastlina vysoká 50 až 200 cm. Byľ vzpriamená, bohato rozkonárená, listy vajcovité až elipsovité, až 25 cm dlhé, tmavozelené. Kvety jednotlivé, vyrastajú z pazúch listov,koruna fialovohnedá. Kvitne od júna do augusta. Plodom je šťavnatá čiernofialová (zriedkavo aj žltohnedá) bobuľa.
Celá rastlina je prudko jedovatá, používa sa vo farmaceutickom priemysle na výrobu prípravkov zmierňujúcich kŕče a v očnom lekárstve. Otrava u ľudí môže nastať i po požití mäsa a mlieka zvierat, ktoré mali v krmive primiešaný ľuľkovec.

BLEN ČIERNY
Blen čierny je síce jedovatý ale aj liečivý.
Výskyt: Blen je rozšírený v Európe a v Ázii. U nás rastie hlavne na rumoviskách, pri cestách a na poliach. V niektorých krajinách sa pestuje.

ĽUĽKOVITÉ RASTLINY
Skoro všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľuzami.
Medzi najjedovatejšie ľuľkovité rastliny patria: ľuľkovec zlomocný (Atropa belledonna), blen čierny (Hyoscyamus niger), durman obyčajný (Datura stramonium)

TABAK Virgínsky (Nicotiana tabacum) je jednoročná bylina, u nás sa pestuje vo viacerých odrodách poskytujúcich tabakové listy (tie sú jedovaté). Obsahuje najmä prudko jedovatý alkaloid nikotín.
Rajčiak jedlý (Lycopersicum esculentum), ľudovo paradajka. Jedovaté sú jej zelené časti. U nás sa pestuje v rôznych odrodách.

Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) - Rastlinka rastie v tônistých vlhkých lesoch, pestuje sa však aj ako okrasná rastlina. Je krásna, voňavá, ale nebezpečná. Jedovaté látky sú prítomné vo všetkých častiach rastliny. Nebezpečná môže byť zámena listov konvalinky s listami obľúbeného cesnaku medvedieho. Lákajú i jedovaté červené plody dozrievajúce na jeseň.

Ľuľok sladkohorký (lat. Solanum dulcamara) ľudovo nazývaný aj psí ľuľok alebo vŕbka, je vytrvalý jedovatý poloker z čeľade ľuľkovitých rastlín.