Dôverne známy liek penicilín sa tento rok dožil úctyhodného veku 60 rokov. Vzostup penicilínu ku sláve sa začal v oxfordskej nemocnici, kam začiatkom februára 1941 priviezli policajta s pokročilou infekciou. Jeho zdravotný stav sa prudko zhoršoval, a preto sa lekári rozhodli podať mu úplne nový, dovtedy ešte neodskúšaný liek. Stav pacienta sa vzápätí začal priam zázračne zlepšovať, no liek sa skoro minul a nešťastník do troch týždňov zomrel.
Tým zázračným liekom bol penicilín, prvý predstaviteľ novej generácie vysokoefektívnych antibiotík. Ľudstvo zaň vďačí britskému bakteriológovi Alexandrovi Flemingovi, ktorý penicilín objavil desať rokov pred jeho podaním oxfordskému policajtovi. V roku 1945 zaň dostal Nobelovu cenu.
Fleming však niekoľkokrát zdôraznil, že penicilín nie je všeliek. "Keď sa penicilín dostane k verejnosti, bude sa nepochybne používať na liečenie všetkých druhov infekcií, aj takých, na ktoré nebude vôbec účinkovať. No ani vtedy nenarobí veľkú škodu, samozrejme, okrem pacientovho sklamania. Penicilín nie je zázračným liekom na všetko. Veľmi dobre zaberá len proti niektorým druhom mikróbov," takto sa o novom lieku vyjadril na sklonku 2. svetovej vojny.
Podobne ako mnohé iné veľké vynálezy, aj penicilín bol objavený len náhodou. Fleming pestoval na miske jeden druh baktérií. Keď odišiel na dovolenku, zabudol ich prikryť a po návrate zistil, že mu baktérie vyhubila plieseň - Penicillium notatum, odkiaľ pochádza meno penicilín. Príchod penicilínu priniesol výrazný úbytok smrteľných prípadov pri niektorých druhoch infekcií. Od čias Flemingovho objavu prišli vedci s novými druhmi antibiotík, vďaka ktorým dokáže človek bojovať proti čoraz väčšiemu počtu infekčných ochorení. Aj keď v dôsledku nadmerného používania antibiotík sa niektoré baktérie stali natoľko rezistentné, že na ne nezaberá už ani penicilín.
ALEXANDER FLEMING sa narodil 6.8.1881 v Lochfielde Darveli v Škótsku ako syn roľníka. Keď mal 7 rokov, zomrel mu otec. Keď mal 13 rokov, odchádza so svojimi bratmi do Londýna. V 20 rokoch zdedil neveľkú sumu a rozhodol sa pre štúdium medicíny. Roku 1901 sa mu podarilo získať miesto na St. Mary's Hospital Medical school v Londýne. Roku 1928 sa stal prednostom katedry bakteriológie na londýnskej univerzite. Oženil sa roku 1915 a zomrel 11.3.1955 na srdcový infarkt. Je pochovaný v Katedrále sv. Pavla v Londýne. Písal sa rok 1929, keď vo svojom laboratóriu Dr. Fleming kultivoval baktérie hnisu. Úzkostlivo dbal na sterilnosť prostredia a na to, aby sa to misiek, v ktorých sa toto dialo nedostalo nič cudzie. Napriek tomu sa do jednej misky dostali spóry plesne Penicillium notatum a vytvorili tam svoju kolóniu. Fleming bol rozhodnutý túto misku zničiť, ale najprv sa pozrel, aké následky to zanechalo na baktériách. Zistil hotovú senzáciu. Tam, kde sa plieseň dostala do kontaktu s baktériami, tie sa prestali množiť a začali hynúť. Nikto však nejavil záujem o tento objav. Ale počas vojny bolo treba liek na rôzne choroby a tak si spomenuli na Fleminga a zistilo sa, že penicilín je účinný na 89 druhov pôvodcov chorôb, napr. zápalu pľúc a otravy krvi. V roku 1945 dostal anglický šľachtic, Sir Alexander Fleming Nobelovu cenu.
