Ročníková práca

Obsah: 1. kapitola - všeobecná definícia vitamínov
2. kapitola - ochorenia vznikajúce v dôsledku nedostatku vitamínov
3. kapitola - rozdelenie vitamínov
4. kapitola - charakterizácia jednotlivých vitamínov
4.1 - Vitamín A (retinol)
4.2 - Vitamín B1 (thiamín)
4.3 - Vitamín B2 (riboflavín)
4.4 - Vitamín B3 (niacín, vitamín PP)
4.5 - Kyselina pantothénová (vitamín B5)
4.6 - Vitamín B6 (pyridoxín)
4.7 - Kyselina listová (vitamín B 9)
4.8 - Vitamín B12 (kyanokobalamín)
4.9 - Vitamín C (kyselina askorbová)
4.10 - Vitamín D (cholekalciferol, ergokalciferol)
4.11 - Vitamín E (tokoferol)
4.12 - Biotín (vitamín H)
4.13 - Vitamín K
5. kapitola - jeme dostatok vitamínov?
6. kapitola - ako docielime dostatočný príjem vitamínov?
7. kapitola - zaujímavosti ...

1. Všeobecná definícia vitamínov

Vitamíny sú základné kamene nášho zdravia. Sú to organické látky, ktoré dôležité pre fungovanie ľudského organizmu. Pomáhajú udržať rovnováhu metabolizmu v tele, sú nevyhnutné pre správnu funkciu orgánov, tkanív, svoj význam majú aj pri reprodukcii a raste. Inými slovami, predstavujú organickú zložku potravy, ktorá nie je stavebnou látkou ani zdrojom energie, ale je nevyhnutná pre život, zdravie, rast a chod organizmu. Už v stopových množstvách umožňujú riadny priebeh fyziologických dejov, premeny látok a energií. Tieto látky nemajú žiadnu kalorickú či energetickú hodnotu, sú však dôležitou zložkou enzýmov. Ich nedostatok spôsobuje trvalé poškodenia. Vitamíny sa zapájajú do celej škály procesov v mnohých systémoch ľudského organizmu. Väčšina z nich sa podieľa (ako súčasť enzýmov - urýchľovačov biochemických reakcií) na dôležitých procesoch látkovej premeny. Označovanie jednotlivých vitamínov písmenami latinskej abecedy má historický pôvod a poradie je dané iba časom, kedy boli objavené. V ľudskom organizme majú vitamíny funkciu katalyzátorov biochemických reakcií. Podieľajú sa na metabolizme bielkovín, tukov a cukrov.

Vitamíny sú veľmi citlivé látky. Vplyvom podmienok v prostredí, kde sa potraviny nachádzajú, sa môžu rozkladať, čím sa vlastne potravina o časť vitamínov ochudobňuje. Nepriaznivo na vitamíny pôsobí vysoká teplota, svetlo (UV žiarenie), kyslík z ovzdušia, zásadité prostredie (pridanie sódy bikarbóny) kovy alebo kyseliny. Nesmieme zabúdať ani na straty vznikajúce mechanickým spracovaním. Napríklad vysokým vymieľaním obilia na biele múky sa z neho stráca nezanedbateľná časť vitamínov (skupina B). S vodou, v ktorej sme varili potraviny (zemiaky, zeleninu) vylievame do výlevky aj časť vitamínov, ktoré sa do nej vyplavili. Nedostatok tukov v potrave môže spôsobiť nedostatočné vstrebávanie vitamínov A, D, E a K do organizmu.

Existuje 13 základných typov vitamínov. Ľudský organizmus si, až na niektoré výnimky, napríklad tvorbu D vitamínu v koži stimuluje slnko (ultrafialové žiarenie), v črevách človeka existujú baktérie, ktoré produkujú vitamín B7 (biotín) a vitamín K, nedokáže vitamíny sám vyrobiť a preto ich musí získavať prostredníctvom stravy vo forme tzv. provitamínov. Tie sa potom menia na vitamíny.

Odborníci odporúčajú denné hodnoty živín, ktoré priemerný človek získava zo stravy. Sú známe ako "referenčný príjem potravy" a určujú množstvo živín, dostačujúcich pre 97% celej populácie. Individuálne nároky každého jednotlivca sa však budú trocha líšiť. Väčšie nároky môžu mať muži ako ženy, alebo naopak. Dojčatá, deti a dospievajúci majú špecifické potreby, rovnako ako rekonvalescenti a starší alebo chorí ľudia.

2. Ochorenia vznikajúce v dôsledku nedostatku vitamínov

Pre človeka je dôležitý nielen príjem všetkých vitamínov, ale aj primerané množstvo:

• Hypovitaminóza - predstavuje miernejšie chorobné následky z nedostatku vitamínov
• Avitaminóza - vzniká pri výraznejšom deficite vitamínov, vážnejšie ochorenia
• Hypervitaminóza - nadmerný príjem vitamínov, môže spôsobiť rôzne formy ochorenia