Priečne prelomy Malých Karpát sa využívali oddávna ako dopravné spojenia. Prielomom Holešky vedie cesta a železnica z Piešťan na Myjavu. Pre poľnohospodárske osídlenie sa využili tektonicky založené kotliny a široké brány. Významná ja ťažba stavebného kameňa. Moderné stavebníctvo oživilo dobývanie vápencov. Vápencový lom pri Novom Meste nad Váhom bol zastavený, ale v Čachticiach pokračuje ťažba stále. Rekreačne a turisticky významné pohoria rýchlo rastú. Malé Karpaty predstavujú typ horskej krajiny so subtypom polofunkčnej horskej krajiny so sídelnou štruktúrou a subtypom horskej krajiny s lesným hospodárstvom a turisticko-rekreačnou funkciu.
Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty je jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru. Malé Karpaty predstavujú okrajové pohorie vnútorných Karpát, rozkladajúce sa v ich juhozápadnom cípe. Sú jadrové pohorie so špecifickým vývojom kryštalinika, s obalovou aj príkrovovými jednotkami. V území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí.
Jediná sprístupnená jaskyňa v CHKO je jaskyňa Driny (dlhá 680 m) v Smolenickom krase, zaujímavá svojou genézou a bohatou sintrovou výzdobou.
Z kultúrno - historického aspektu je významná jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši, ktorú osídľoval človek už v staršej dobe kamennej a jaskyňa Veľká pec pri Vrbovom.
Územie z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, jaseňom štíhlym, javorom horským a lipou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý.
V teplomilných trávinno - bylinných spoločenstvách sa vyskytuje hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov. K druhom, ktoré tu majú jediný výskyt na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi, rašetliak skalný.
Malé Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z bohato zastúpeného vtáctva možno z okolia hradných zrúcanín spomenúť napríklad skaliara pestrého a skaliarika sivého. Sokol rároh má v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný.
Najvyšší vrch pohoria sú Záruby /768m/. Súčasťou územia je Borinský kras v okolí hradu Borinka /Pajštún/ so Zbojníckou jaskyňou. V Plaveckom krase na severe územia sa nachádzajú povrchové krasové jamy /cca 510m/. V oblasti prevažuje povrchový odtok vôd, avšak nachádza sa tam niekoľko vyvieračiek a prameňov. Malé Karpaty celkovo majú druhovo dosť pestrú faunu /okolo 700 druhov motýľov a približne 20 sruhov mravcov/. Územie Malých Karpát slúži hlavne na oddych obyvateľov miest južného Slovenska a hlavného mesta Slovenska Bratislavy.Zahŕňa štátne prírodné rezervácie: Veľká Vápenná, Čachtický hradný vrch, Plešivec, Pohanská, Hajdúky, dolina Hlboče, Pod Pajštúnom, Nad Šenkárkou, Záruby, Kršlenica, Lošonský háj, Devínska kobyla, Roštún.
Chránené prírodné výtvory: Driny, Deravá skala, Čachtická jaskyňa, Tmavá skala, Plavecká jaskyňa, Tisové skaly, Limbašská vyvieračka, Veľká Pec, Občasná vyvieračka pod Bachárkou, Šašnatá, Jaskyne v Dolnom Přepadlom.
Myjavská pahorkatina
Je krajinný celok v oblasti Slovensko-moravských Karpát. Na juh až juhovýchod výraznejšie ohraničenie Malé Karpaty, na východ Považské podolie, na sever Biele Karpaty, na západ Záhorská nížina. Myjavská pahorkatina sa skladá z vlastnej pahorkatiny, vyvinutej na flyšových paleogénnych súvrstviach, mezozoických a neogénnych komplexoch, a z pásma bradiel. Flyšové súvrstvia tvoria magurské pieskovce, slieňovce a ílovce. Burdigalské a helvétske zlepence a pieskovce vystupujú v priestore medzi Starou Turou, Lubinou, Vaďovcami a Kostolným, územie južne od Myjavy budujú mezozoické sedimenty. V bradlovom pásme vystupujú z ílovcovo-slieňovcového obalu bradlové tvrdoše z odolných kremencov, slienitých vápencov a vápnitých pieskovcov. Tektonický styk paleogénnych vrstiev s mezozoickými komplexmi je miestami dosť zložitý. Pri južnom okraji bielokarpatskej orografickej jednotky sa z paleogénnych súvrství vynára antiklinórium bradlového pásma. Južne od Moravy vniká magurský paleogén do komplexu bradlového mezozoika. Aj v severovýchodnej časti pahorkatiny má styk paleogénnych súvrství s bradlovým mezozoikom tektonický povahu a prejavuje sa morfologicky zvýraznením jednotlivých tvrdošov. Myjavská pahorkatina sa rozprestiera zhruba nad 220 – 250 m izohypsou, len pomerne malé plochy územia presahujú 400 m. Najvyššie vystupuje Bradlo (540 m). Z nerastných surovín sú zastúpené len stavebné vápence, pieskovce, piesky, rašelina, deluviálne hliny.
