Beckovská brána
Je zúžená časť doliny Váhu severovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Západné zakončenie Beckovskej brány tvorí severovýchodný výbežok Malých Karpát, východné pohorie Považského Inovca. Bránou opúšťa Váh sústavou kotlín Považského podolia a vstupuje do Podunajskej nížiny, pričom po vyústení z brány mení svoj pôvodný juhozápadný smer na južný. Bránu, ktorej dno je asi 2 km široké a 4 km dlhé, budujú mezozoické horniny obalovej série križňanskej jednotky, hlavne vápence a dolomity chočského a strážovského príkrovu, v dne prekryté riečnymi náplavmi Váhu. Vznik Beckovskej brány súvisí so zlomovým založeným doliny Váhu a s eróziou Váhu v tvrdých mezozoitských horninách. Reliéf dna je plochý, rovinný, len miestami s menšími deniveláciami, stráne sú prevažne zrázne. Bránu vedú hlavý cestný a železničný spoj Bratislava – Žilina.
Podunajská pahorkatina
Podunajská pahorkatina predstavuje najväčší krajinný celok v Slovenskej republike. Zaberá severnú a severovýchodnú časť krajinnej oblasti Podunajská nížina. Jej územie je veľmi členité a rozprestiera sa pri dolnom toku riek Váh, Nitra, Hron a Ipeľ.Podľa súčasného administratívneho členenia sa rozprestiera na severnom území Nitrianskeho, južnej časti Trenčianskeho a v strede Trnavského i Bratislavského kraja. Vyjadrené v zmenšenej mierke prechádza cez hranice 15 okresov. Ide o typ poriečnej rovinnej krajiny s vysokým podielom mestských sídel, technicko-konštrukčných prvkov s prevažne priemyselnej, poľnohospodárskej a komunikačnej funkcie (hustá cestná i železničná sieť).
Členenie - Člení sa na 11 podcelkov: Trnavská pahorkatina, Dolnovážska niva, Nitrianska pahorkatina, Nitrianska niva, Žitavská pahorkatina, Žitavská niva, Hronská pahorkatina, Hronská niva, Čenkovská niva, Ipeľská pahorkatina a Ipeľská niva. Každý z uvedených pahorkatinných podcelkov má ešte svoje vlastné členenie na malé pahorkatiny.
Hranice územia - Na západe ju ohraničujú Malé Karpaty. Na severe Považské podolie, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tríbeč, Pohronský Inovec a Štiavnické vr-chy. Na východe susedí s Krupinskou planinou, štátnou hranicou s Maďarskom a Burdou. Na juhu je to opäť so štátnou hranicou s Maďarskom a Podunajskou rovinou. Rekord územia - Tu leží aj najjužnejší bod Slovenska v katastri obce Patince. Geologická stavba - Podložie Podunajskej pahorkatiny budujú prevažne sedimenty, íly, piesky a štrky. Vo východnej časti vystupujú aj andezity. Povrchový kryt územia tvoria zasa spraše a sprašové hliny. Sú to materské horniny pre úrodné černozeme a hnedozeme.
Reliéf - Je mäkko modelovaný a hladký s plytkými a širokými dolinami oddelenými širokými plochými chrbtami. Členitejší povrch je zriedkavý. Maximálnu výšku dosahuje v Brezine - 370 m n.m., najnižšie miesto sa nachádza na Ipli v katastri obce Pastovce - 112 m n.m.
Podnebie - Klimaticky tento krajinný celok patrí k typu nížinných mierne teplých a mierne suchých oblastí. Priemerná januárová teplota dosahuje -1 až -4 °C a júlová 18 – 20 °C.
Počet letných dní v roku (s teplotou nad 25 °C) sa pohybuje v rozmedzí 50 až 70.
Vodstvo - Územie patrí k povodiu Dunaja, ktorý ho odvodňuje sčasti priamo, sčasti prostredníctvom Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona, Ipľa a ich prítokov. Veľký význam má aj výskyt teplých a studených minerálnych prameňov, ktoré sa viažu na tektonické poruchy. Najznámejšie sú v Piešťanoch, Dudinciach, Štúrove, Leviciach, Santovke a v Malých Bieliciach pri Partizánskom.
Rastlinstvo - Podunajská pahorkatina je silne poznačená činnosťou človeka. Z pôvodnej lesnej pokrývky sa zachovali len nepatrné, prevažne dubové zvyšky v podobe drobných lesných enkláv a hájov. Napr. severozápadne od mesta Senec sa v Martinskom lese zachovali súvislejšie porasty duba cérového, ktoré sú chránené. Hojný je i sekundárny agát biely. Zo vzácnych rastlín sa tu vyskytuje hlaváčik jarný, jasenec biely, iskerník ilýrsky, slezinník severský, hrdobradka páchnuca a ľan chlpatý. Na Kamenínskom slanisku rastú aj limonka gmelinová, skorocel prímorský a gáfrovka ročná.
Živočíšstvo - V listnatých lesoch tohto krajinného celku možno stretnúť srnca lesného, jeleňa lesného a daniela škvrnitého popri diviakovi lesnom či kune lesnej. Na tamojších poliach a lúkach žije zajac poľný, jarabica poľná, bažant poľovný a hraboš poľný. Na kultúrnych stepiach sa vyskytuje syseľ obyčajný a chrček poľný. Pozdĺž riek by sme stretli napr. divé husi a rôzne druhy obojživelníkov. Zo vzácnejších druhov vtákov žijúcich pri veľkých riečnych tokoch rybárik riečny, chochlačka bielooká, svrčiak slávikovitý, čorík bielokrídly. Pri Hrone hniezdi aj bučiak nočný, bučiačik močiarny a haja tmavá. Z bezstavovcov vo všeobecnosti hodno spomenúť typické stepné druhy chrobákov a motýľov.
Chránené územia - Jedinou národnou prírodnou rezerváciou na tomto území je Kamenínske slanisko s rozlohou 0,22 km2. Leží na pravom brehu Hrona pri obci Kamenín. Nižší stupeň ochrany sa vzťahuje na chránené areály, predovšetkým na parky napr. v Seredi, Piešťanoch alebo Zlatých Moravciach.
