Nové Mesto nad Váhom sa nachádza na úpätí Malých Karpát, Bielych Karpát, Považského Inovcu, Myjavskej pahorkatiny, Beckovskej brány, Beckovských Skalíc. Je tu veľmi rozličné geologické zloženie, živočíšstvo, rastlinstvo, flóra a fauna. Neďaleko sa nachádzajú až tri hrady: Čachtický, Tematínsky, Beckovský hrad. Cez mesto preteká aj rieka Váh, najdlhšia rieka na Slovensku. V Novom Meste sa nachádza aj vápencový lom - výskyt vápencov.
Biele Karpaty
Sú pohorie Vonkajších Západných Karpát na slovensko-moravskom pomedzí. Na juh a juhovýchod sú ohraničené Trenčianskou a Ilavskou kotlinou a Myjavskou pahorkatinou. Na severovýchod sú od Javorníkov oddelené dolinou Bielej vody, na severozápad hraničia s Vizovickými vrchmi, na juhozápad so Záhorskou nížinou a Dolnomoravským úvalom. Centrálny pieskovcový chrbát je rozčlenený bielokarpatskými prítokmi Váhu na samostatné masívy Žalostinej, Veľkej Javoriny, Veľkého Lopeníka a Chmeľovej. Geologickú stavbu charakterizujú flyšové sedimenty magurského príkrovu, bradlové pásmo buduje predhorie Bielych Karpát. V reliéfe sa najvýraznejšie uplatňujú odolné jurské vápence, ktoré budujú jadrá bradiel. Pri vrásnení flyšových sedimentov boli vrstvy stlačené, rozlámané a zvrásnené často s protismernou vergenciou. Po denudácii flyšu boli odkryté mezozoické horniny, ktoré tvoria skalnaté útvary – bradlá (Dolné bradlo 590 m, Horné bradlo 703 m, Bradlová 733 m, Krasín 516 m, Vršatské bradlá). V bradlovom pásme sa vyskytujú i neveľké jaskyne (Dračia jaskyňa, jaskyňa pod hradom Vršatec, ľadová jaskyňa vo Zvonových a i.)
Flyšové pásmo je v Bielych Karpatách zastúpené vnútorným magurským príkrovom. Tvoria ho jednotky nižšieho rádu – vnútornejšia bielokarpatská, ktorá buduje svahy a bystrická. Obe majú príkrovovú stavbu, pričom bielokarpatská je presunutá cez jednotku bystrickú. V bielokarpatskej jednotke sú v spodnom paleogéne rovnomerne zastúpené pieskovce i ílovce. Vo vrchnom paleogéne majú vo východnej časti prevahu pieskovce, na západe ílovce. V bystrickej jednotke majú v spodnom paleogéne prevahu pieskovce, vo vrchnom ílovce. Po vyvrásnení flyšu došlo k erózno-denudačným procesom, ktoré boli prerušené tektonickými pohybmi krýh. Zarovnané formy povrchu sa najlepšie zachovali na masívnych pieskovcoch (Žalostiná, Veľká Javorina). Tektonickými pohybmi krýh bol rozlámaný priečnymi zlomami, pozdĺž ktoré sa prehlbovali doliny potokov. V štvrtohorách v dobe zaľadnenia bol povrch modelovaný periglaciálnymi procesmi. Relatívna výšková členitosť je v centrálnej časti pohoria 311 – 470 m, na obvode 181 – 310 m. Geomorfologicky delíme Biele Karpaty na podcelky: a) Žalostinú, b) Javorinu, c) Lopeník s časťou Beštiny, d) Kobylináč, e) Zubák s časťami Zubáca brázda, Hladký vrch, f) Bošácke bradlá, g) Vršatské bradlá s podčasťami: Vysoké Vršatce, Podvršatská brázda, Vršatské predhorie, h) Sučianska vrchovina s podčasťou Sučianska kotlina.
Biele Karpaty patria do mierne teplej klimatickej oblasti, vrcholová časť do chladnej oblasti. Priemerné júlové teploty na najvyšších vrcholoch dosahujú až 16°C, priemerné januárové klesajú na -4,5°C. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 900 mm. Predhorie je teplejšie, s priemerným júlovými teplotami 17 – 18°C a s januárovými až –3,5°C, s priemerným ročným úhrnom zrážok 700 – 800 mm. Väčšia časť územia patrí do povodia Váhu. Najväčším vážskym prítokom je Vlára, ktorá prenikla spätnou eróziou do Vizovických vrchov, kde sa pirátstvom zmocnila časť vôd, odtekajúcich predtým do Moravy. Ďalším prítokom Váhu je Biela voda, Klanečnica, Bošáčka a i. Juhozápadná časť pohoria patrí do povodia Moravy. Väčšími prítokmi sú Chvojnica a Myjava. Prietoky sú počas roka pre plytký obeh podzemných vôd nevyrovnané, najväčšie sú v jarných mesiacoch. Pramene sú málo výdatné, výskyt minerálnych vôd je nepatrný. Na zvetralinách odolnejších pieskovcov prevládajú piesčito-hlinité až hlinito-piesčité pôdy na zvetralinách paleogénnych ílovcov a na druhohorných horninách bradlového pásma ílovito-hlinité pôdy. Z pôdnych typov sú rozšírené hlavne hnedé pôdy, v bradlovom pásme rendziny alebo pararendziny.
V prevažne lesnatých Bielych Karpát tvoria väčšiu časť lesy ostricovej a karpatskej bučiny s najzápadnejším výskytom karpatského endemitu zubačky žlaznatej. Na južných úbočiach sú aj nad 500 m n. m. dubovo-hrabové lesy s ostricou chlpatou, v severozápadnej časti pristupuje aj jedľa. Miestam, napr. na Javorine sú sutinové javorové lesy s mesačnicou trvácou a zvončekom širokolistým. Odlišnú vegetáciu má bradlové pásmo, kde sa končia xerotermné lesy duba plstnatého. Významné sú teplomilné a vápnomilné bučiny s ostrevkou vápnomilnou a smizom pestrým. Pôvodne je tu borovica lesná. Na skalkách v ostricových, kostravových a ostrevkových spoločenstvách sú i mnohé vzácne druhy, napr. kosatec dvojfarebný, trávolistý, černohlav ihlancovitý, kavyľ tenkolistý a i.
Živočíšstvo Bielych Karpát patrí zväčša do zóny listnatých lesov eurosibírskej podoblasti, čiastočne aj do stepnej zóny. Na poliach, lúkách a pasienkoch žijú obyčajné druhy živočíchov, charakteristické pre tieto biotopy. Na teplých stepných a lesostepných stanovištiach sa vyskytujú aj také druhy, ktoré ťažiskom výskytu je južná Európa, napr. z hmyzu modlivka zelená, fúzače z rodu Dorcadion, lajniak skarabeusovitý, z plazov jašterica zelená. V dubinách, hrabinách a bučinách je pôda bohatá na rozličné druhy červov, kôrovcov, pavúkov, šťúrikov, stonožiek, mnohonožiek a hmyzu. Vyskytujú sa tu aj bežné druhy obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Z obojživelníkov v bučinách je hojná napr. salamandra škvrnitá, z plazov na skalách žije napr. jašterica múrová, z motýľov sa zachoval na niekoľkých miestach jasoň červenooký. Pre bučiny je z chrobákov charakteristický fúzač alpský. V horských potokoch žije pstruh potočný.
V pohorí prevažuje kopaničiarske osídlenie. Významné železničné a cestné spoje na Moravu vedú Lyským a Vlárskym priesmykom. Priechody na Moravu strážila sústava hradov (Branč, Lednica, Vršatec). V období národnooslobodzovacieho boja a SNP bola oblasť Bielych Karpát významnou základňou partizánov, najmä Druhej československej partizánskej brigády Stalina, cez ňu sa uskutočňovali ilegálne prechody československých vlastencov a sovietskych zajatcov na Slovensku. V poslednom období sa tu začína rozvíjať turistika a cestovný ruch. Biele Karpaty sú typom stredohorskej krajiny listnatého lesa, ktoré plní lesohospodársku, vodohospodársku, turisticko-rekreačnú a študijnú funkciu.
