Vtáčia chrípka je vírusové ochorenie, ktoré šíri divoko žijúce vtáctvo. Ohrozuje predovšetkým vtáčie chovy a hydinu. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, u predstaviteľov nadradu Bežce ( pštrosy, emu ). Ochorenie sa môže preniesť aj na cicavce, hlavne ošípané. Na ľudí sa prenáša len výnimočne po priamom kontakte s infikovanými alebo uhynutými zvieratami. Vtáčia chrípka sa neprenáša z človeka na človeka!


História

Chrípka bola opísaná v Taliansku už v roku 1878. Prvýkrát bol vírus izolovaný v roku 1961 v Južnej Afrike. Záujem vedcov narastal po epidémiách vtáčej chrípky v 20.stor. v USA a v niektorých európskych krajinách (Taliansko 1999-2001, Holandsko 2003). Následkom týchto epidémií uhynulo alebo boli utratené milióny kusov domácej hydiny. Od roku 1997 sa ochorenia a úmrtia na vtáčiu chrípku vyskytujú aj u ľudí. Zaznamenalo sa 200 ochorení u ľudí najmä v Ázii(z toho asi 123 ľudí zomrelo). V Európe sa vyskytlo niekoľko ojedinelých prípadov u ľudí, ktorí pricestovali z rizikových oblastí. Ohniská vtáčej chrípky vo svete: Thajsko, Vietnam, Kambodža, Indonézia, Filipíny, Čína, Mongolsko, Rusko, Hongkong.


Príčiny vzniku

Pôvodca chrípky vtákov je vírus patriaci do čeľade Orthomyxoviridae, rodu Influenzavirus A. Na základe prítomnosti povrchových antigénov, ako je hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) sa tieto vírusy delia na podtypy, pričom existuje 16 známych typov proteínu H a 9 typov proteínu N. Tieto subtypy sa v prírode vyskytujú v rôznych kombináciách, vznikajú nové vírusy. Dosiaľ bolo zistených 15 subtypov alebo variantov vírusu. Vysoko patogénny je H5N1. Menej často boli nájdené varianty H7N7, H9N2.


Prenos

Prenos zo zvieraťa na zviera môže nastať: dotykom, výkalmi, slinami a slznými tekutinami. K prenosu môže dôjsť aj pri kontakte s kontaminovaným materiálom ako sú napríklad transportné bedne alebo kartóny na vajcia. Teoreticky je možná aj nepriama nákaza formou vdýchnutia kontaminovaného prachu.


Priebeh ochorenia

Inkubačná doba sa pohybuje od niekoľko hodín do 3 dní u individuálnych vtákov a viac ako 14 dní v kŕdli v závislosti na množstve vírusu, ciest infekcie, druhovej vnímavosti, virulencie vírusu. Klinické príznaky : Hlavnými klinickými príznakmi je strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov. Ďalej sa vyskytujú aj poruchy tráviaceho (hnačky) a nervového systému (kŕče, poruchy pohybu, strata plachosti). Tieto príznaky sa vyskytujú ojedinele alebo v kombinácii.


Nebezpečenstvo pre ľudí

Vedci odhalili príčinu, prečo sa vírus vtáčej chrípky H5N1, ktorý je smrteľný pre vtáky, tak ťažko prenáša na ľudí. Vírusy vtáčej chrípky sa viažu na receptory v rozličných oblastiach dýchacieho systému z vírusov ľudskej chrípky. Receptory sa správajú ako brány, ktoré vpúšťajú vírus do bunky, kde sa môže rozmnožiť a infikovať ďalšie bunky. Ľudia majú receptory pre vírusy vtáčej chrípky, vrátane smrteľného kmeňa H5N1, no tie sú hlboko v pľúcach. Bunky v hornej časti dýchacích ciest človeka nemajú receptory, na ktoré útočia vírusy vtáčej chrípky, čo obmedzuje ich schopnosť šíriť sa z človeka na človeka. "Aby sa vírusy šírili účinne, musia sa množiť v hornej časti dýchacej sústavy, aby sa mohli prenášať kýchaním alebo kašľaním.“

Vedci sa však obávajú, že vírus by mohol zmutovať a vytvoriť vysoko infekčný pandemický kmeň, schopný zabíjať milióny ľudí. Zistili však, že kmene H5N1 prítomné vo vtákoch by museli prejsť viacerými výraznými genetickými zmenami, aby sa stali ľahko prenosnými na človeka. Vírus by musel mnohonásobne zmutovať, aby spoznal receptory ľudských vírusov nachádzajúce sa v hrdle. Rozhodne je potrebné viacnásobné mutácie, aby sa z vírusu H5N1 stal pandemický kmeň. Vedci zatiaľ nevedia, do akej miery vírus už zmutoval, výsledky štúdie však naznačujú, že zmeny v genetickej informácii na vznik pandemického vírusu smrteľného pre človeka musia byť mnohonásobné a hlavne zásadné. K zmenám, teda mutáciám, musí dôjsť konkrétne v proteíne zvanom hemaglutinín (ktorý je v názve vírusu označený písmenom "H"), aby vtáčí vírus H5N1 dokázal rozpoznať ľudské receptory.


Prevencia

Najúčinnejším spôsobom prevencie je očkovanie proti chrípke. Nemožno ho chápať ako liek, ale ako účinný prostriedok na zvýšenie odolnosti organizmu. Zatiaľ existujú dve antivírotiká: Tamiflu a Relenza, ktoré môžu zmierniť priebeh ochorenia a skrátiť jeho dĺžku. Tieto lieky blokujú bielkovinovú štruktúru na povrchu vírusu a tým zabraňujú novým vírusom opustiť nakazenú bunku hostiteľa a tým zamedzujú šíreniu sa vírusu v tele. Tieto lieky ale nebudú v prípade pandémie natoľko účinné aby nás 100-percentne ochránili, budú slúžiť iba na preklenutie času potrebného na výrobu účinnej vakcíny.


Záver

Je pravda, že vírus vtáčej chrípky môže infikovať aj človeka. V žiadnom prípade, ale nie je dôvod na paniku. Slovensko má dostatok očkovacích látok. Situácia je pod kontrolou a Slovensko neustále spolupracuje s monitorovacím a varovným systémom EÚ i svetovou zdravotníckou organizáciou. Dôležité je dodržiavať správne hygienické návyky, vyhýbať sa priamemu kontaktu s nakazenými vtákmi, kontaktu so živou a zdravo vyzerajúcou hydinou, divými vtákmi, ako aj plochám, ktoré sú kontaminované vtákmi, ich sekrétmi a trusom. Ochorenia ľudí, ktoré spôsobil vírus vtáčej chrípky, vznikli ako dôsledok priameho kontaktu s nakazenými vtákmi! Vírus H5N1 je momentálne pre ľudí oveľa menej nebezpečný, ako vírus obyčajnej chrípky.