REFERÁT NA CELOSVETOVÚ PROBLEMATIKU: VÝRUS HIV (HUMAN IMMUNODEFICIENCY VIRUS), CHOROBA AIDS (ACQUIRED IMMUNODEFICIENCY SYNDROME)

AIDS

Je infekčné onemocnenie prenosné z človeka na človeka. Je to skratka pre Acquired Immunodeficiency Syndrome, alebo syndróm získaného zlyhania imunity.

História
Toto nové, skôr neznáme ochorenie človeka, bolo prvýkrát popísané v roku 1981. Prvé prípady boli zistené v USA u mladých homosexuálnych mužov, ktorí trpeli zvláštnou formou zaapalu pľúc. V roku 1983 vedci vo Francúzku a USA izolovali z lymfatických uzlín homosexuálnych mužov nový vírus, ktorý bol nazvaný ako Human Immunodeficiency Virus, alebo vírus ľudskej imunodeficiencie (HIV). V roku 1986 bol v západnej Afrike objavený ďalší vírus vyvolávajúci podobné príznaky ako vírus HIV, ktorý bol pomenovaný ako HIV-2, zatiaľ prvý objavený vírus ako HIV-1. Spätne bol potvrdený výskyt tohoto onemocnenia v Afrike a v Karibskej oblasti už v sedemdesiatych rokoch tohoto storočia.

Pôvodca AIDS
Onemocnenie AIDS spôsobuje vírus, ktorý je označovaný ako HIV. Tento vírus je patogénny výlučne pre človeka a vyvoláva onemocnenie s dlhodobým latentným obdobím a chronickým priebehom. Po vniknutí do organizmu tu vírus pretrváva po celý život. Infekcia vedie väčšinou ku smrti nemocného. Keď HIV vnikne do ľudského organizmu, napadá predovšetkým biele krvinky nazývané T-lymfocyty, ktoré majú zásadný význam pre obranyschopnosť človeka proti infekciám. HIV má na povrchu guľovité útvary, ktorých prostredníctvom vniká do T- lymfocytov, kde sa množia. Vírusom zmenené bunky potom nie sú schopné vykonávať svoji pôvodnú funkciu pri obrane organizmu a infikovaný človek sa potom neubráni ani bežnej infekcii. Vírus HIV je mimo ľudské telo rýchle ničený vyschnutím, je značne citlivý na vysoké teploty - var ho ničí behom niekoľko minút. Voči UV žiareniu je však pomerne odolný. Bežné dezinfekčné prípravky vírus spoľahlivo zneškodnia, podobne ako sterilizácia.

Klinický obraz
Zdrojom nákazy je infikovaný človek, pri ktorom nie je podstatné, či má, či nemá príznaky onemocnenia AIDS. Zhruba za 6 až 8 týždňov po nákaze sa u časti infikovaných osôb objaví tzv. primárne onemocnenie. To sa prejavuje príznakmi pripomínajúcimi chrípku - teplotou, nočným potením, zvýšenou únavou, bolesťou v kĺboch, zväčšením lymfatických uzlín, u niektorých osôb i vyrážkami. Onemocnenie i bez liečby odznie behom 1 až 3 týždňov. Druhá časť infikovaných osôb zostáva celkom bez klinických prejavov.

Všetky infikované osoby, či s príznakmi primárneho onemocnenia alebo bez nich, sú nosiči víru a nebezpečnými zdrojmi nákazy pre ďalšie vnímané osoby. V ďalšom priebehu nákazy je infikovaná osoba celkom bez klinických príznakov. Toto obdobie je nazývané obdobím latencie a trvá od 6 mesiacov až do 10 rokov. U niektorých osôb i dlhšie. I v priebehu tohto obdobia sú títo ľudia zdrojom nákazy. Po období latencie sa u časti z nich objaví zdurenie lymfatických uzlín - najčastejšie na krku a v podpazuší. Ďalšími prejavmi sú: výrazná únava, horúčky a nočné potenie, ďalej strata telesnej hmotnosti najmenej o 10% behom 3 mesiacov a rôzne kožné vyrážky. Niekedy i zvýšená podráždenosť, poruchy pamäti, demencia. Plne rozvinuté onemocnenie AIDS je charakterizované úplným zlyhaním obranyschopnosti organizmu. Človek potom onemocnie buď najrôznejšími infekčnými chorobami alebo nádormi. Umiera potom i na infekcie, ako napr. na zápal pľúc, tuberkulózu, parazitárne a plesňové onemocnenie, voči ktorým je inak zdravý človek odolný.

Vírus HIV sa prenáša z človeka na človeka
• pohlavným stykom s infikovanou osobou
• krvou či krvnými produktmi obsahujúcimi HIV
• z infikovanej matky na plod alebo novorodenca

1. Aby došlo k nákaze vírom HIV, musí byť vírus zanesený do krvného obehu. Najvýznamnejším pre šírenie HIV infekcie je nechránený pohlavní styk. Vírus je prenášaný prostredníctvom krvi, spermie či poševného sekrétu. Vírus môže byť prenášaný z muža na ženu i z muža na muža. Významnú rolu hrá spôsob sexuálneho styku. Vysoké riziko prenosu infekcie je spojené s análnym pohlavným stykom, pri ktorom môže dôjsť k drobným poraneniam sliznice konečníka a tým k zaneseniu víru do krvného obehu partnera. V posledných rokoch stále stúpa riziko prenosu infekcie pri heterosexuálnom pohlavnom styku. Riziko nákazy je tým vyššie, čím vyšší je počet sexuálnych stykov s infikovanou osobou a čím vyšší je počet sexuálnych partnerov. Riziko prináša i styk behom menštruácie.

2. Druhým spôsobom prenosu HIV je prenos prostredníctvom krvi či krvných produktov. Tento spôsob prenosu sa môže uplatniť všade tam, kde dojde k porušeniu povrchu kože. Sem patrí i prenos infekcie u vnútrožilných narkomanov, ktorí si navzájom požičiavajú nesterilné striekačky a ihly. Pri krvnej transfúzii je pravdepodobnosť prenosu vďaka pravidelnému vyšetrovaniu všetkých darcov krvi zanedbateľná.

3. Tretia možnosť prenosu je prenos z infikovanej matky behom tehotenstva na plod alebo behom pôrodu na novorodenca. K prenosu HIV môže dôjsť i pri kojení materským mliekom. Vírus HIV sa neprenáša vodou, potravinami, vzduchom, bozkaním, kašľaním, kýchaním, podaním ruky, bežným kontaktom. K nákaze nedojde ani spoločným užívaním nádob, príborov a pohárov, kúpaním v bazénoch, spoločným používaním toaliet, spŕch, sáun. Neprenáša sa ani hmyzom.

Prevencia
Vzhľadom k tomu, že dodnes neexistuje očkovacia látka proti nákaze HIV, je najlepšou a jedinou cestou, ako sa chrániť pred touto nákazou, zodpovedné chovanie každého človeka. Hlavnými rizikovými faktormi v ľudskom chovaní je nechránený sex a vnútrožilná narkománia. HIV nákaza sa šíri predovšetkým sexuálnym stykom. Preto bezpečné sexuálne chovanie je v prevencii šírenia AIDS najdôležitejšie. Iba sexuálna abstinencia alebo vzájomná partnerská vernosť vylučujú plne možnosť prenosu nákazy. Nebezpečné môže byť i šírenie HIV pri tetovaní, pokiaľ je prevádzané nesterilnou ihlou.