Vodné toky. Horné časti toku sú väčšinou menej znečistené, preto sa na nich často stavajú vodné nádrže na odber pitnej vody. V ďalšej časti toku znečistenie narastá, lebo samočistiaca schopnosť vody už nestačí na likvidovanie stále pribúdajúcich nečistôt. Do vodných tokov sa vypúšťajú odpadové vody z priemyslu, z poľnohospodárskej výroby a z miest. Nečistotami sú napr. ropné produkty, saponáty, rozličné kaly, toxické látky, silážne šťavy, močovka a iné organické látky, ktoré často prenášajú zárodky infekcií a cudzopasníky. Existuje aj tepelné znečisťovanie, ku ktorému dochádza vypúšťaním zohriatej vody z chladiacich veží do vodných tokov. Druhotné znečistenie spôsobujú látky, ktoré sami nespôsobujú znečistenie, ale zapríčiňujú veľké rozmnožovanie mikroorganizmov. Sú to rôzne živiny obsiahnuté i vo vyčistených mestských odpadových vodách, splašky priemyslových hnojív a pod. Vysoký obsah dusíka a fosforu vedie k eutrofizácii vody, ktorou vznikajú akési močiare, alebo nefunkčné vodné toky, kde sa zastavil prúd a život tam pomaly uhasína. Voda sa takto zmení na mŕtvu, páchnucu a nepoužívateľnú.
Podzemné vody sú znečisťované z prehnojovanej pôdy, pri ropných haváriách a vplyvom znečistených vodných tokov. Znečistenie spodných vôd je zvyčajne dlhodobé, na niekoľko desiatok až niekoľko sto rokov.

Problémy pôdy
Kyslý dážď okysľuje pôdu často až do hĺbky 1 m, tým sa menia vlastnosti pôdy, vyplavuje sa viac vápnika, horčíka, draslíka, ničia sa pôdne organizmy a pôda sa menej prevzdušňuje. V pôde sa z emisií hromadia aj niektoré kovy a pesticídy a spôsobujú ich toxicitu, pričom hynú niektoré významné pôdne mikroorganizmy. Často dochádza k znečisteniu pôdy odpadovými vodami. Ohrozením pôdy sú aj ropovody, z ktorých môže pri haváriách unikať do pôdy ich obsah. Pri obohacovaní pôdy priemyslovými hnojivami môže dochádzať k prehnojovaniu, veľmi veľký obsah živín je pre rastliny často nebezpečnejší ako nedostatok živín, lebo rastliny spáli. Ďalším vážnym ohrozením pôdy na celom svete je vodná a veterná erózia. Erózia sa urýchľuje orbou po spádnici, cestami, odstraňovaním medzí, drobením pôdnej štruktúry, odlesňovaním, odstraňovaním mačiny, nesprávnymi osevnými postupmi a veľkým zväčšovaním lánov bez ochrany lesov alebo krovín.

Ohrozovanie živej prírody
Človek ako súčasť živej prírody nie je schopný existovať nezávisle od ostatných organizmov, porušovanie ekologickej rovnováhy priamo ohrozuje človeka ako biologický druh. V stave ekologickej rovnováhy nedochádza ľahko k premnoženiu niektorých organizmov, preto sú udržiavané podmienky i pre zdravý rozvoj človeka. Príroda je zdrojom všetkých surovín potrebných pre život ľudí a nevieme, ktorý organizmus môže byť v budúcnosti využívaný ako surovina. Prirodzené ekosystémy udržujú homeostázu krajiny a sú predpokladom biologického boja, protieróznych opatrení a udržiavania samočistiacich schopností prírody, takže nerešpektovanie zákonov biosféry sa skôr či neskôr prejaví vždy aj ako veľmi neekonomické.

Príčiny ohrozenia živej prírody: chemické zmeny v prostredí spôsobené imisiami, uplatňovaním rozličných chemikálií v poľnohospodárstve a lesníctve a rozširovaním dopravy, výroby, proces urbanizácie. Rozširovanie poľnohospodárskej pôdy na úkor pre človeka menej priaznivého prostredia (močarísk, pralesa...) Nadmerné využívanie prírody lovom, zberom, rybolovom. Porušovanie ekologickej rovnováhy premiestňovaním rastlín a živočíchov na veľké vzdialenosti do celkom nových oblastí.

Chemizácia prostredia
Chemizácia prostredia sa prejavuje vo všetkých zložkách prírody a ovplyvňuje náš život. Dnes už existuje asi 5 miliónov umelo vyrobených látok. Sú to rozličné plasty, umelé vlákna, saponáty, výrobky z ropy, pesticídy, priemyslové hnojivá, liečivá, farbivá, atď. Tieto látky alebo ich zvyšky sa môžu potravovými reťazcami dostávať do tiel rôznych organizmov a hromadiť sa v nich. V mnohých hospodárskych oblastiach však nemoýno vylúčiť používanie umelo vyrobených látok (často sú aj náhradou látok, ktorých zdroje v prírode sú obmedzené, alebo majú vlastnosti, ktoré sa v prírode vôbec nevyskytujú), preto ďalší rozvoj chemizácie je spojený s hľadaním takých zlúčenín, ktoré sa ľahko a rýchlo rozkladajú a nepôsobia škodlivo na prostredie.

Zvyšovanie rádioaktivity
Zvyšovanie rádioaktivity pochádza z umelých zdrojov. Najväčším a najnebezpečnejším umelým zdrojom rádioaktivity sú skúšky jadrových zbraní (v období 1954-1963, keď tieto skúšky najviac prebiehali, stúpol napr. obsah rádioaktívneho uhlíka na Zemi o 90%). Umelá rádioaktivita je spojená s uvoľňovaním umelých rádioaktívnych prvkov, ako napr. stroncium, cézium, jód, ktoré sú veľmi nebezpečné, lebo sa hromadia v ľudskom organizme a môžu zapríčiniť vznik niektorých ochorení, ovplyvňovať i dedičné vlohy človeka. Určité nebezpečenstvo zvyšovania rádioaktivity je spojené aj so spracovaním jadrových palív, s činnosťou jadrových reaktorov a so spracovaním a likvidáciou použitého paliva.

Hluk
Hluk je v súčastnosti v našom životnom prostredí už takmer všade prítomným negatívnym javom. Každý rok sa celková hladina hlučnosti zvyšuje asi o 1dB. Zdrojom hluku je priemysel, doprava, stavebníctvo a rôzne technické prostriedky v našich domovoch. Hluk veľmi negatívne ovplyvňuje ľudský organizmus a ohrozuje aj život živočíchov. Hluk sa dá obmedziť priamo pri zdroji zmenami výrobných technológií, znižovaním hlučnosti motorov, izoláciou zdroja hluku vybudovaním protihlukovej bariéry alebo používaním ochranných protihlukových prostriedkov.

Zvyšovanie množstva kalov a odpadov
Najväčšími producentmi odpadov je energetika a priemysel. Špecifický charakter mávajú skládky v poľnohospodárstve, ide väčšinou iba o dočasné skládky pred využitím v rastlinnej výrobe. Skládky komunálnych odpadov predstavujú celkovo menší podiel, často sa však bezprostredne dotýkajú bežného života ľudí. Zloženie kalov a odpadov je rôzne podľa ich pôvodu. Je možné znižovať nadmerné množstvo odpadov napr. prevenciou, čiže obmedzovaním odpadov, používaním vratných obalov, či zmenami chemického zloženia, a teda urýchlením ich rozložiteľnosti. Recykláciou odpadov ako druhotných surovín, takto sa dajú využívať takmer všetky odpady, okrem plastov, teda umelých syntetických látok. Likvidáciou odpadov, pri ktorej ide v podstate o skladovanie na rozličných skládkach, o spaľovanie alebo kompostovanie odpadu. Na riadených skládkach sa odpady ukladajú podľa určitého poriadku, sú nakoniec zahrnuté, prikryté pôdou a skládka je rekultivovaná. Hygienicky veľmi závadné a neestetické sú najmä neorganizované skládky.

Toto je len hŕstka problémov, do ktorých sme dostali túto planétu a tým aj sami seba. Príroda je pre každú ďalšiu generáciu stále vzdialenejšia, pre mnohých je to iba pojem, je to niečo, čo žije tam, kdesi za dedinou. Živočíchy a rastliny sú pre nás pliagou, je nevyhnutné ju vyhubiť, veď pavúk v domácnosti je iba oštarou, nezáleží na tom, že žerie všetok nepríjemný hmyz, ktorý prenáša na ľudí choroby. A potom sa čudujeme, že sme neustále chorí... Ľudská nevšímavosť nemá hraníc.