Cicavce

Trieda: Cicavce (Mammalia)

- vyvinuli sa z plazov
- obývajú všetky biotopy
- majú veľkosť niekoľko cm až 30 m
- veľká rozmanitosť tvarov a veľkostí (netopierik najmenší 2g, vráskavec obrovský 120 ton)
- samice majú mliečne žľazy, v ktorých sa tvorí mlieko (hlavný zdroj výživy pre mláďatá)
- všetky cicavce s výnimkou vajcorodcov rodia mláďatá
- endotermné, teplokrvné, majú stálu telesnú teplotu 36 až 38 ºC
- zložité inštinktívne správanie
- mnohé sú domestikované a hlavný zdroj našich potravín živočíšneho pôvodu

Stavba tela:

- hlava, krk, trup, chvost, štyri končatiny

Pokryv tela:

- koža (pokožka, zamša, podkožné väzivo), ktorá je krytá srsťou
- typy chlpov:

a) podsada - husté, jemné, krátke chĺpky; termoizolačné vlastnosti; zabraňuje zmáčaniu kože
b) pesíky - dlhé, hrubšie chlpy; určujú zafarbenie srsti

- deriváty kože: chlpy, nechty, pazúry, ostne, panciere, kopytá, rohy
- majú kožné žľazy: mazové, potné, pachové, mliečne
- výmena srsti = lienenie

Kostra:

- kostená
- funkčne a morfologicky ju členíme na lebku, chrbticu a končatiny
- kostra končatín závisí od spôsobu pohybu (rýchly pohyb, plávanie, skákanie, lietanie...)
- podľa spôsobu našľapovania delíme cicavce:

a) ploskochodce - na celú plochu chodidiel (napr. človek, hlodavce, hmyzožravce...)
b) prstochodce - iba na prsty alebo posledné články prstov (napr. šelmy...)
c) kopytníky - na špičky posledných prstových článkov (koňovité, žirafovité, turovité...)

Dýchacia sústava:

- všetky cicavce dýchajú pľúcami, ktoré tvorí veľké množstvo pľúcnych mechúrikov (alveol)
- v hrtane sú hlasové orgány (chrupky s väzmi)
- dýchacie svaly (bránica, medzirebrové svaly)

Cievna sústava:

- srdce má dve predsiene a dve komory
- malý a veľký krvný obeh
- erytrocyty nemajú jadro
- dokonalý lymfatický systém

Tráviaca sústava:

- morfologicky veľmi rozmanitá, čo súvisí s potravou jednotlivých druhov
- ústna dutina (ohraničená pyskami, jazyk, slinné žľazy, zuby), hltan, pažerák, jednoduchý alebo zložitý žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo, konečník, análny otvor alebo kloaka
- do dvanástnika ústia vývody pečene a podžalúdkovej žľazy

Vylučovacia sústava:

- párové pravé obličky (metanefros), uložené v driekovej oblasti
- moč sa zhromažďuje v močovom mechúri, odkiaľ ho odvádza močová rúra
- močový mechúr chýba vtákopyskom

Nervová sústava:

- rozvoj predného mozgu (pri vyspelých je zvrásnený)

Zmyslové orgány:

- dobre vyvinutý zrak (komorové oči), sluch, chuť, čuch a hmat

Rozmnožovacia sústava:

- oddelené pohlavie s vnútorným oplodnením
- plod placentovcov sa vyvíja v maternici a je vyživovaný placentou až do pôrodu
- zárodky vačkovcov zostávajú v maternici iba krátko, pretože vačkovce nemajú placentu, potom vývin pokračuje vo vaku na bruchu
- vajcorodce kladú vajcia, ale mláďatá sa po vyliahnutí živia materským mliekom
- mlieko je bohaté na bielkoviny a tuky, takže podporuje rast a obsahuje aj protilátky, ktoré chránia mláďatá pred chorobami
- cicavce prejavujú svojim mláďatám viac starostlivosti ako iné živočíchy
- podľa spôsobu vývinu mláďat ich rozdeľujeme do troch podtried: vajcorodce, vačkovce, placentovce

VAJCORODCE (Prototheria)

- žijú iba v Austrálii, Tasmánii a na Novej Guinei
- majú znaky plazov (napr. typ vajec, vyvinutá kloaka) a znaky cicavcov (napr. srsť, mliečne žľazy)
- čeľusť majú premenenú na zobák, prítomná je aj krkavčia kosť
- napr. vtákopysk divný, ježura pichľavá

VAČKOVCE (Metatheria)

- žijú v Južnej Amerike a v Austrálii
- samice majú párovú maternicu a na bruchu kožný vak
- mláďatá sa rodia nedokonale vyvinuté a svoj vývoj dokončia v brušnom vaku samice
- napr. kengura veľká, koala medvedíková

PLACENTOVCE (Placentalia, Eutheria)

- väčšina cicavcov rozšírených po celej Zemi
- výživu zárodku zabezpečuje placenta, mláďatá sa rodia vyvinuté a vedia cicať materské mlieko
- ich vajíčka sú mikroskopické a chudobné na žĺtok
- patria tu mnohé rady: hmyzožravce, netopiere, slabozubce, primáty, mäsožravce, hlodavce, dvojitozubce, chobotnatce, nepárnokopytníky, párnokopytníky, plutvonožce, veľryby...Rad: Hmyzožravce (Insectivora)

- z vývojového hľadiska ich považujeme za najstaršie placentovce
- majú malý predný mozog, ktorého pologule sú hladké
- medzi ich najdôležitejšie zmysly patria čuch a hmat
- majú rypákovito pretiahnutú hlavu
- majú nerozlíšený chrup
- živia sa prevažne hmyzom
- jež tmavý, jež bledý, piskor obyčajný, krt obyčajný

Rad: Netopiere (Chiroptera)

- jediné cicavce schopné letu
- majú letiacu blanu natiahnutú medzi telom a končatinami
- majú výborne vyvinutý sluch
- orientujú sa pomocou echolokácie
- zrak majú slabý
- cez deň spia zavesené dolu hlavou
- podkovár veľký, netopier veľký, večernica malá, ucháč svetlý

Rad: Slabozubce (Edentala)

- majú redukovaný chrup, niektoré sú bezzubé
- zuby nemajú korene ani sklovinu
- pohybujú sa pomaly
- žijú v Južnej a Strednej Amerike
- leňoch dvojprstý, leňoch trojprstý, mravčiar veľký, pasávec deväťpásy

Rad: Primáty (Primates)

- mozog majú veľký s osobitne rozvinutou prednou časťou
- vytvárajú vysoko komplexné sociálne jednotky
- majú päťprsté končatiny
- protistojne postavený palec
- majú dokonalé oko, redukovaný čuch
- majú dobrý zrak a oči smerujú dopredu
- zaraďujeme tu aj človeka
- lemur kata, vrešťan červený, šimpanz učenlivý, gorila obyčajná, pavián pláštikový

Rad: Mäsožravce (Carnivora)

- posledný črenový zub v hornej čeľusti a prvá stolička v dolnej čeľusti sú najsilnejšie a nazývajú sa trháky
- majú vyspelé zmysly, vysoko vyvinutý mozog a správanie
- potravu si zaobstarávajú lovom
- dobré pohybové schopnosti
- na končatinách majú ostré pazúry
- očné zuby sú veľké a ohnuté
- dobre vyvinutý sluch a čuch
- vlk dravý, mačka divá, medveď hnedý, panda veľká, hyena škvrnitá, mevedík čistotný

Rad: Hlodavce (Rodentia)

- najpočetnejší rad cicavcov
- majú veľkú rozmnožovaciu schopnosť (krátke obdobie gravidity, veľký počet mláďat)
- v hornej čeľusti majú dva rezáky bez koreňov s neobmedzeným rastom
- očné zuby im chýbajú
- veverica stromová, bobor vodný, hraboš poľný, myš domová (Mus musculus), svišť vrchovský, syseľ obyčajný

Rad: Dvojitozubce (Lagomorpha)

- suchozemské bylinožravce
- v čeľusti majú štyri rezáky so sklovinou na celom zube
- rezáky sú bez koreňov a stále dorastajú
- veľké ušnice spôsobujú vynikajúci sluch
- požierajú a opäť trávia vlastné výkaly (cekotrofia)
- zajac poľný, králik divý, pískavka alpská
- zajac rodí osrstené a vidiace mláďatá, žije samotársky a na povrchu, má krátky a zospodu biely chvost, ušnice s čiernymi okrajmi má dlhšie ako hlavu, nie je domestikovaný
- králik rodí holé a slepé mláďatá, žije spoločensky a v norách, ušnice má kratšie než hlavu, je domestikovaný

Rad: Chobotnatce (Proboscidea)

- najväčšie suchozemské živočíchy, bylinožravé
- charakteristické sú kly (dorastajú po celý život), veľké uši, široká hlava, chobot
- chobot vznikol zrastom predĺženého nosa a horného pysku
- koža dospelých jedincov je hrubá a takmer bez srsti
- veľké vejárovité uši slúžia na termoreguláciu
- majú najdlhšiu graviditu zo všetkých cicavcov (21 mesiacov)
- slon africký (má väčšie ušnice), slon indický (menšie ušnice)

Rad: Nepárnokopytníky (Perissodactyla)

- bylinožravce s dlhou tráviacou sústavou
- došľapujú na jeden prostredný prst zakončený kopytom
- tvárovú časť lebky majú pretiahnutú
- chýba kľúčna kosť
- tapír indický, nosorožec indický, kôň domáci, zebra vrchovská

Rad: Párnokopytníky (Artiodactyla)

- rozdeľujeme ich na neprežúvavce s jednoduchým žalúdkom a prežúvavce s troma podžalúdkami (bachor, kniha, čepiec) a vlastným žalúdkom (slez)
- majú vyvinité len štyri prsty (chýba prvý prst)
- celá hmotnosť tela spočíva na treťom a štvrtom prste
- väčšine druhov sa vyvíjajú rohy alebo parohy
- hroch obojživelný, sviňa divá, ťava dvojhrbá, srnec hôrny, kamzík vrchovský, ovca domáca

Rad: Plutvonožce (Pinnipedia)

- sú prispôsobené vodnému prostrediu
- predné končatiny sa im premenili na plutvovité útvary
- zadné končatiny plnia funciu chvosta
- pod kožou majú hrubú vrstvu tuku
- u niektorých sa očné zuby premenili na kly
- majú dobrý sluch a citlivé hmatové fúzy
- dýchajú pľúcami
- uškatec kalifornský, tuleň obyčajný, mrož ľadový

Rad: Veľryby (Cetacea)

- najväčšie cicavce sveta žijúce vo všetkých oceánoch
- spomedzi cicavcov sú najlepšie prispôsobené životu vo vode
- vretenovité telo majú zakončené plutvovitým chvostom
- dýchajú pľúcami, preto sa zdržujú len v malých hĺbkach
- delia sa na zubaté a bezzubé
- delfín obyčajný, kosatka dravá, veľryba grónska, vráskavec obrovský