Diferenciálna diagnostika
Apendicitídu môžu imitovať mnohé chirurgické aj nechirurgické choroby. Aj obyčajná zápcha môže spôsobiť roztiahnutie (distenziu) hrubého čreva a bolesť pravej polovice brucha. Rôzne gynekologické ochorenia môžu takisto pripomínať apendicitídu. Relatívne najčastejším zdrojom omylov v diagnostike je mezenteriálna lymfadenitída. Vzniká ako reakcia lymfatických uzlín v brušnej oblasti na črevnú infekciu alebo infekciu v okolí čreva. Sprevádza často infekcie horných dýchacích ciest, vyvolané najmä vírusmi. Vyšetrením možno zistiť opuchnuté a zápalovo zväčšené lymfatické uzliny, hlavne v oblasti prechodu tenkého do hrubého čreva, a zmnoženie voľnej tekutiny v brušnej dutine. Hlavným príznakom je difúzna bolesť brucha, môže však byť lokalizovaná do oblasti pod hrudnou kosťou či pravého podbruška. Zvyčajne ju sprevádza aj nauzea (pocit na vracanie), vracanie a subfebrility. Môžu byť aj príznaky dráždenia peritonea (pobrušnice). Ďalšie problémy v diferenciálnej diagnostike môžu spôsobovať niektoré črevné infekcie a niektoré ochorenia krvi.

Komplikácie
Pri nesprávnej dg alebo neskorej liečbe aj z iných príčin môže nastať perforácia apendixu (prederavenie - akútny stav, pri ktorom dochádza k porušeniu celistvosti jeho steny) s vyliatím obsahu tenkého čreva do brušnej dutiny (v novorodeneckom a dojčenskom veku je výskyt perforácie 65 – 70% a u starších detí 8 – 10%). Pri vyliatí do ohraničenej dutiny tvorenej kľučkami tenkého čreva sa vytvorí periapendikálny absces (dutina vyplnená hnisom). Ak sa obsah dostane do voľnej brušnej dutiny, vznikne difúzna peritonitída (difúzny zápal pobrušnice).

Terapia
Jediným spôsobom liečby apendicitídy je chirurgické odstránenie červovitého prívesku. Čím skôr je vykonané, tým pravdepodobnejšie možno zabrániť komplikáciám. Hoci je štandardnou metódou stále otvorený rez (laparotómia), operuje sa aj minimálne invazívne, čo znamená, že sa prevedie tzv. laparoskopia pomocou endoskopu. Nástroje sa pri nej zavádzajú cez tri krátke rezy v brušnej stene. Zákrok tak zostáva priestorovo ohraničený a dĺžka zotavovania je kratšia. Laparoskopia ďalej ponúka tú výhodu, že môže byť vykonávaná diagnosticky aj liečebne. V nejasných prípadoch preto slúži ďalšiemu diagnostikovaniu, v prípade chorobného nálezu však zároveň môže nastať aj terapia, čiže odstránenie červovitého prívesku, a to v rámci toho istého zákroku. Takáto minimálna operačná metóda je vhodná len v ranných štádiách apendicitídy. Pri pokročilom zápale by sa mohlo zvýšiť riziko infekcie, takže v týchto prípadoch sa ešte stále musí použiť otvorená metóda. Podľa prípadných komplikácií a celkového klinického stavu môže byť doplnená podávaním antibiotík a úpravou vnútorného prostredia.