8. mája
Komôrka za komôrkou stále viac zapĺňa podzemný domov. Kráľovná už nevylieta, zhľadúvať poživeň ostalo výlučne na bedrách robotníčok. Ako sa míňajú májové dni, pribúda rozkvitnutých stromov a púpav a iných chutných kvetov, robotníčky sa medzi nimi len tak mihajú a ozlomkrky sa vracajú s nákladom domov.

14. mája
V hniezde sú asi dva tucty čmeliakov, všetko funguje ako na povrázku. Kráľovná je zo všetkých najväčšia a najhlbšie bzučí. Jej skutočná prevaha sa však ukrýva v drobných žľazách vylučujúcich feromón, aromatickú látku upokojujúcu robotníčky a zabraňujúcu im klásť vlastné vajíčka. Avšak nielen táto aróma riadi bzučiaci štát. Iný feromón vo vosku komôrok blahodarne pôsobí na dorast, a ešte iný je akoby domovým znamením pri ústí hniezda. Okrem toho má každý čmeliak aj svoj osobný pach. Podľa neho sa rozoznávajú v tme úzkych chodbičiek. Každý v ich spoločenstve je presne zatriedený, vždy sa vyššie postavenému vystúpi z cesty. Naozajstnú šancu majú iba tie, ktoré neopúšťajú hniezdo. Časť lietajúcich uchmatnú vtáky, časť zahubí nepohoda a iné nástrahy. Tie, čo sedia v teple, majú za ten čas možnosť pracovať na vlastnom vzostupe. Asi sedem dní trvá, kým sa presadí skupina najagresívnejších a vytvorí okolo kráľovnej kamarilu, a vznikne aj ďalšia vrstva, medzi kamarilou a plebsom.

10. júna
Aj keby chcela, kráľovná už nemôže lietať: jej vaječníky sú veľmi napuchnuté, už sa len tak vlečie medzi poddanými. Okolo nej sa zomkla kasta žijúca z práce potlačených, podráždene brániaca, a ak to ide, upevňujúca svoje postavenie.

2. júla
Vonku rozkvitli lipy, spoločenstva asi stošesťdesiatich čmeliakov sa zmocnil nepokoj. Zopár najmocnejších si vyrobí nádobky na peľ, nektár a na vajíčka – kráľovná ich však hneď zničí. Práve tie z kamarily, ktoré jej stáli najbližšie, sú na ňu teraz ako sršne, žerú jej dokonca vajíčka. Najsilnejšie sa snažia zmocniť nadvlády nad časťou hniezda, zúrivo napádajú konkurenciu s takými istými plánmi.

9. júla
Stalo sa dosiaľ neslýchané: jedna z dvorných dám zniesla vajíčko. Kráľovná sa naň síce hneď vrhne a vycucia ho – lenže vajíčok pribúda a ona nemôže byť na všetkých stranách odrazu, nevládze... Prichádza o svoju výsadu sama privádzať na svet mladé – dôvod jej nadvlády. Ešte v ten istý deň popoludní sa povstalkyne zhrčia okolo nej, udierajú do nej tvrdými hlavami, tasia na ňu žihadlá, kráľovná sa prediera cez bariéry voskových komôrok, až sa dotacká k východu z hniezda. Blanisté krídla má dotrhané od predtým najbližších – ale aj tak je už dávno neschopná lietať, už sa len akosi predriape, prevráti do trávy. Ešte sa snaží liezť, ale nie dlho, je koniec. Rozvášnené pučistky sa vrátili dnu.

10. júla
Pred hniezdom ešte leží mŕtva kráľovná. Taký býva spravidla jej koniec. Len výnimočne sa dožijú jesene a zomrú spolu s ostatnými na starobu.

27. júla
Vtáky a cudzopasníky prerieďujú čoraz väčšmi rady vyletujúcich zásobovačiek. Ako sa krátia dni a pribúda nočného chladu, kamarila v hniezde sa viac a viac ruje, jedna druhej požierajú vajíčka, namiesto systému nastúpil rozvrat.

4. augusta
Hniezdo je už takmer úplne prázdne. Obyvatelia padli za obeť vtákom, nepriazni počasia a samým sebe. Len niekoľko ich samovoľne opustilo rodný dom – trúdy a kráľovné budúceho leta. Kým udrú jesenné mrazy, zmiznú oplodnené kráľovné pod zemou. Ich štát patrí minulosti, na nich je o rok založiť nový.