Včela je neodmysliteľným druhom hmyzu všade tam, kde sa vyskytujú kvitnúce rastliny. Jej prapôvodnou vlasťou je oblasť Orientu. Je veľmi známa tým, že dokáže produkovať med.
Včela žije vo veľkých spoločenstvách. Tvorí ich v priemere 40 000 robotníc, niekoľko stoviek trúdov a jedna kráľovná. Včelia kráľovná sa pári so samčekom – trúdom. Trúdom včiel prináša párenie smrť, pretože ich pohlavné orgány ostávajú v genitáliách samíc ako zátka uzatvárajúca spermie. Zvyšuje sa tak počet vajíčok, ktoré jeho spermie oplodnia.
Životný cyklus včely sa začína, keď kráľovná nakladie do každej bunky plástu po jednom vajíčku. Z oplodnených vajíčok sa liahnu robotnice a matky, z neoplodnených trúdy.
Za tri dni sa z vajíčok vyliahnu malé larvičky, ktoré sú prvé tri dni kŕmené materskou kašičkou. Neskôr ich kŕmia peľom a nektárom. Počas nasledujúcich ôsmych dní larvy rýchlo rastú, niekoľkokrát sa lienia a keď už vyplnia celú bunku, včely ju voskom zaviečkujú. Larva sa zakuklí a následne sa premení na dospelú včelu.
Po vyliahnutí najskôr čistí hniezdo, potom kŕmi larvy. Od jedenásteho dňa začínajú žľazy na brušku vylučovať šupinky vosku a včela stavia v hniezde plásty. Od šestnásteho do dvadsiateho dňa života prijíma mladá včela od lietajúcich robotníc nektár a peľ. Ukladá ich do zásob v podobe medu. Dvadsiaty deň včela opustí úľ a zdržiava sa pred jeho vchodom, kde sa učí orientácii a zároveň stráži vchod do úľa. Od dvadsiateho prvého dňa už lieta po okolí a prináša vodu, nektár a peľ.
Kráľovná žije od jedného do siedmych rokov. Denne nakladie až 1 500 vajíčok. Šíri okolo seba zvláštnu vôňu – feromón, ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Stará kráľovná opustí úľ a odvedie množstvo robotníc, s ktorými vytvorí nový roj. Na jej miesto nastúpi tá kráľovná, ktorá sa vyliahne prvá. Ostatné mladé kráľovné včely usmrtia.
Včely sú veľmi dôležité nie len pre človeka, ktorému dávajú med, včeliu kašičku, propolis a vosk, ale aj pre kvety kvôli opeľovaniu a pre ovocné stromy, kvôli väčšej úrode plodov.
Včela medonosná – ČMELIAK - Dramatický životopis bzučiacej kráľovnej.
Jednotvárne, uspávajúco bzučia nad lúkami guľaté chlpaté čmeliaky. Maškrtia na kvetoch chvejúcich sa a zohýnajúcich pod váhou ich ťažkých tiel. Ale život v hniezde, okolo kráľovnej, nie je až taký idylický a v každom prípade sa končí jej smrťou.
ŠTÁT NA JEDNO LETO
30. marca
Mladá kráľovná cíti jar. Vonku už povieva vlahý vetrík, keď sa prebúdza z dlhého spánku. Zimu strávila v dutine pár centimetrov v zemi. Teraz sa však už prediera chĺpkatými nohami v ústrety slnku, letu a životu, ktorý bude skutočnou drámou. Jej osudom je ustanoviť vládu, založiť štát – a nakoniec sa stať obeťou vlastnej kliky. Nič však o tom nevie, teraz cíti len hlad, a tak sa púšťa do letu na prvý sľubný kvet. Dvesto údermi krídel za sekundu prekoná za hodinu aj dvadsať kilometrov, sliediac po voňavých žriedlách peľu a nektáru. Ešte ich nie je veľa, najskôr narazí na krókusy.
6. apríla
V krátkom živote musí ísť všetko rýchlo. Hoci od zimného spánku uplynul ešte len týždeň, jej vaječníky sú vyzreté, začína hľadať hniezdisko. Poprelieza kdejaké škáry, až nájde to pravé. Často to býva opustená myšia diera. Istá pred vtákmi, suchá, s pohodlným vchodom a aj akosi dôverne blízka: chemické zloženie myšieho potu je blízke pachovým látkam čmeliakov.
11. apríla
Dom si už našla. Je v ňom síce ešte trocha zima, ale to nič. Prinajhoršom si pritiahne krídla tesne k telu ako prikrývku, pohybom hrudných svalov sa rozochveje a vytvorí si tak teplo. Neskôr, až bude dom plný, vyhrejú si ho čmeliaky na tridsať, tridsaťdva stupňov.
13. apríla
Z vosku zo žliaz zliepa prvý kalíšok na peľovo-nektárovú voňavú stravu. Vyhotoví ich ešte niekoľko desiatok. Keď je asi o dva dni kalíšok plný, uzavrie ho voskovým viečkom ako misku, naloží doň niekoľko vajíčok a aj tie potiahne vrstvičkou vosku. Keď vyliahnuté larvy vyprázdnia pod sebou zásobáreň, kráľovná musí až tridsaťkrát za deň vylietať z hniezda za potravou. Pritom tiež buduje pre každú larvu komôrku, aby sa mala kde zakukliť. A znáša vajíčka ďalšieho potomstva.
2. mája
Panovníčka už nie je sama. Asi tri týždne po znáške prvých vajíčok sa začínajú z kukiel predierať nové čmeliaky. Pomáhajú živiť larvy a dobudúvajú znútra svoj domov.
5. mája
Mladých čmeliakov pribudlo, a kým jedny vyletia z hniezda za potravou, iné ostanú doma. Toto rozdelenie už bude navždy zachované. Prečo je to však tak – to nevie zoológia zatiaľ vysvetliť.
8. mája
Komôrka za komôrkou stále viac zapĺňa podzemný domov. Kráľovná už nevylieta, zhľadúvať poživeň ostalo výlučne na bedrách robotníčok. Ako sa míňajú májové dni, pribúda rozkvitnutých stromov a púpav a iných chutných kvetov, robotníčky sa medzi nimi len tak mihajú a ozlomkrky sa vracajú s nákladom domov.
14. mája
V hniezde sú asi dva tucty čmeliakov, všetko funguje ako na povrázku. Kráľovná je zo všetkých najväčšia a najhlbšie bzučí. Jej skutočná prevaha sa však ukrýva v drobných žľazách vylučujúcich feromón, aromatickú látku upokojujúcu robotníčky a zabraňujúcu im klásť vlastné vajíčka. Avšak nielen táto aróma riadi bzučiaci štát. Iný feromón vo vosku komôrok blahodarne pôsobí na dorast, a ešte iný je akoby domovým znamením pri ústí hniezda. Okrem toho má každý čmeliak aj svoj osobný pach. Podľa neho sa rozoznávajú v tme úzkych chodbičiek. Každý v ich spoločenstve je presne zatriedený, vždy sa vyššie postavenému vystúpi z cesty. Naozajstnú šancu majú iba tie, ktoré neopúšťajú hniezdo. Časť lietajúcich uchmatnú vtáky, časť zahubí nepohoda a iné nástrahy. Tie, čo sedia v teple, majú za ten čas možnosť pracovať na vlastnom vzostupe. Asi sedem dní trvá, kým sa presadí skupina najagresívnejších a vytvorí okolo kráľovnej kamarilu, a vznikne aj ďalšia vrstva, medzi kamarilou a plebsom.
10. júna
Aj keby chcela, kráľovná už nemôže lietať: jej vaječníky sú veľmi napuchnuté, už sa len tak vlečie medzi poddanými. Okolo nej sa zomkla kasta žijúca z práce potlačených, podráždene brániaca, a ak to ide, upevňujúca svoje postavenie.
2. júla
Vonku rozkvitli lipy, spoločenstva asi stošesťdesiatich čmeliakov sa zmocnil nepokoj. Zopár najmocnejších si vyrobí nádobky na peľ, nektár a na vajíčka – kráľovná ich však hneď zničí. Práve tie z kamarily, ktoré jej stáli najbližšie, sú na ňu teraz ako sršne, žerú jej dokonca vajíčka. Najsilnejšie sa snažia zmocniť nadvlády nad časťou hniezda, zúrivo napádajú konkurenciu s takými istými plánmi.
9. júla
Stalo sa dosiaľ neslýchané: jedna z dvorných dám zniesla vajíčko. Kráľovná sa naň síce hneď vrhne a vycucia ho – lenže vajíčok pribúda a ona nemôže byť na všetkých stranách odrazu, nevládze... Prichádza o svoju výsadu sama privádzať na svet mladé – dôvod jej nadvlády. Ešte v ten istý deň popoludní sa povstalkyne zhrčia okolo nej, udierajú do nej tvrdými hlavami, tasia na ňu žihadlá, kráľovná sa prediera cez bariéry voskových komôrok, až sa dotacká k východu z hniezda. Blanisté krídla má dotrhané od predtým najbližších – ale aj tak je už dávno neschopná lietať, už sa len akosi predriape, prevráti do trávy. Ešte sa snaží liezť, ale nie dlho, je koniec. Rozvášnené pučistky sa vrátili dnu.
10. júla
Pred hniezdom ešte leží mŕtva kráľovná. Taký býva spravidla jej koniec. Len výnimočne sa dožijú jesene a zomrú spolu s ostatnými na starobu.
27. júla
Vtáky a cudzopasníky prerieďujú čoraz väčšmi rady vyletujúcich zásobovačiek. Ako sa krátia dni a pribúda nočného chladu, kamarila v hniezde sa viac a viac ruje, jedna druhej požierajú vajíčka, namiesto systému nastúpil rozvrat.
4. augusta
Hniezdo je už takmer úplne prázdne. Obyvatelia padli za obeť vtákom, nepriazni počasia a samým sebe. Len niekoľko ich samovoľne opustilo rodný dom – trúdy a kráľovné budúceho leta. Kým udrú jesenné mrazy, zmiznú oplodnené kráľovné pod zemou. Ich štát patrí minulosti, na nich je o rok založiť nový.
