1. podtrieda: Vajcorodce (Prototheria)
1. rad: Vtákozobce (Monotremata)
1. čeľaď: Vtákopyskovité (Ornithorhynchidae)
2. čeľaď: Ježurovité (Echidnidae)
Čeľaď: Vtákopyskovité
Vtákopysk divný (Ornithorhynchus anatinus) z čeľade vtákopyskovitých (Ornithorhynchidae) dosahuje dĺžku 60 cm. Má nápadný široký zobák podobný kačaciemu. Je to vajcorodý cicavec, ktorý podľa všetkého vajcia nielen znáša, ale ich aj vysedí. Samica vtákopyska nemá na bruchu vrecko ako vreckaté cicavce, preto znáša vajcia do pelecha, ktorý má na brehu vodného toku a tu zohrieva a kŕmi svoje mláďatá.
Čeľaď: Ježurovité
Ježura austrálska (Tachyglossus aculeatus) z čeľade ježurovitých (Echidnidae) dosahuje dĺžku len 6 cm. Ježury sú ťarbavé vajcorodé cicavce, ktoré majú pichliačmi porastené telo a úzky, rúrkovitý "zobák". Znášajú vajcia, ale mláďatá živia produktom mliečnych žliaz na materskom tele, ktoré vyúsťujú do vrecka na bruchu. Ježury v ňom istý čas opatrujú vajcia, neskôr aj mláďatá, kým sa im nevyvinú pichliače. Žijú v austrálskom vnútrozemí.
Obr. Vajcorodce (27,9 kB)
Podtrieda: Živorodce
Nadrad: Vačkovce
Vačkovce (Metatheria) rodia nedokonalo vyvinuté mláďatá, ktoré ďalší vývin prekonávajú vo vaku. V ňom sú pevne prisaté k mliečnym bradavkám. Pravá placenta je slabo vyvinutá alebo chýba. Mozog je ešte veľmi málo zbrázdený. Telesná teplota mierne kolíše. Vačkovce sú rozšírené v Južnej Amerike a v Austrálii.
7. trieda: Cicavce (Mammalia)
2. podtrieda: Živorodce (Theria)
1. nadrad: Vačkovce (Metatheria)
1. čeľaď: Kengurovité (Macropodidae)
2. čeľaď: Vačicovité (Didelphidae)
3. čeľaď: Kunovcovité (Dasyuridae)
Čeľaď: Kengurovité
Kengura červená (Macropus rufus) z čeľade kengurovitých (Macropodidae) dosahuje výšku 2 m. Červenú farbu majú len samce, samice sú modrosivé. Kengury majú bedrovú časť tela nezvyčajne mocne vyvinutú, čo súvisí s mohutnými, na skákanie prispôsobenými zadnými nohami a masívnym, svalnatým chvostom, ktorý im pomáha pri skákaní. Kengury žijú v Austrálii a na Novej Guinei, na trávnatých rovinách, kde sa živia trávou a lístím. Združujú sa do čried.
Čeľaď: Vačicovité
Vačice (Didelphis) z čeľade vačicovitých (Didelphidae) obývajú Južnú, zriedka aj Severnú Ameriku. Vak na bruchu má väčšina druhov dobre vyvinutý, iba niektorým zakrpatel a ostali z neho len dva malé záhyby kože. Vačice sú nočné zvieratá veľkosti od myši po mačku. Mnohé vedia liezť po stromoch a celé hodiny vydržia nehybne visieť na lapavom chvoste. Mláďatá sa rodia malé a nedokonale vyvinuté.
Čeľaď: Kunovcovité
Z čeľade kunovcovitých (Dasyuridae) je známy vakovlk tasmánsky (Thylacinus cynocephalus). Vakovlka už považovali za vyhynutého, keď sa zistilo, že niekoľko jedincov ešte žije v odľahlých častiach Tasmánie. Vakovlk svojim výzorom a správaním pripomína vlka, patrí však medzi vačkovce. Chvostom pripomína skôr kengury. Dokáže uloviť zviera veľkosti ovce.
Obr. Vačkovce (32,9 kB)
Nadrad: Placentovce
Zárodok sa vyvíja pomocou dokonale utvorenej placenty. Mláďa môže samostatne cicať mlieko. Najprv sa vyvíja mliečny chrup, neskôr ho nahradí chrup trvalý.
