12. rad: Párnokopytníky (Artiodactyla)
1. podrad: Neprežúvavce (Nonruminartia)
1. čeľaď: Hrochovité (Hippopotamidae)
2. čeľaď: Sviňovité (Suidae)
2. podrad: Prežúvavce (Ruminartia)
1. čeľaď: Ťavovité (Camelidae)
2. čeľaď: Jeleňovité (Cervidae)
3. čeľaď: Turovité (Bovidae)
Podrad: Neprežúvavce
Neprežúvavce (Nonruminartia) inklinujú k všežravému spôsobu života.
Čeľaď: Hrochovité
Hrochovité (Hippopotamidae) tvoria malú čeľaď cicavcov, ktorá zahrňuje iba dva africké druhy. Patrí sem hroch obojživelný (Hippopotamus amphibius), veľké, zavalité zviera s hladkou kožou, dobre prispôsobené životu vo vode. Dorastený samec je až 4,5 m dlhý a dosahuje váhu až 4 t. Je to spoločenské zviera, žije v malých skupinách. Hroch je vynikajúcim plavcom, prsty má spojené plávacou blanou, pod vodou vydrží 4-6 min. Potravu vychádza hľadať na zem v noci, živí sa najmä trávou a trstinou, ktorá rastie okolo vody.
Čeľaď: Sviňovité
Sviňovité (Suidae) majú telo viac alebo menej zarastené hustými štetinami a nos predĺžený do rypáka. Mnohé majú vyčnievajúce očné zuby, ktoré sú zvyčajne zahnuté nahor ako hákovité kly. Rozšírené sú po celom svete okrem Austrálie. Najradšej žijú vo vlhkých a močaristých lesoch, kde sa môžu váľať v bahne. Sviňa divá (Sus scrofa) dosahuje dĺžku 1-2 m, chvost 15-20 cm. Samce sú v kohútiku vyššie a majú aj väčšie očné zuby. Mláďatá sú svetlej farby s hnedými pozdĺžnymi pásikmi. Sviňa divá žije väčšinou v čriedach. Aktívna je prevažne v noci. Živí sa bukvicami, korienkami, hľuzami, larvami hmyzu, drobnými hlodavcami aj zdochlinami. Je to dôležitá lovná zver, poskytujúca trofej, divinu a kožu.
Obr. Neprežúvavce (34,2 kB)
Podrad: Prežúvavce
Prežúvavce (Ruminartia) sú potravne špecializované párnokopytníky. Ich zložitý žalúdok sa skladá zo 4 častí: bachor, čepiec, kniha a slez (pravý žalúdok). Rohy a parohy sú typickým znakom práve prežúvavcov.
Poznámka Rozdiely medzi rohom a parohom sú značné. Roh je útvar pokrývky tela vznikajúci rohovatením povrchových buniek pokožky nad rohovým výbežkom čelových kostí. Rastie odspodu a jeho poranenie je bolestivé, pretože medzi kostnou a rohovitou časťou je zamša s cievami a nervami, ktoré ho vyživujú. Paroh je kostenný útvar vznikajúci kostnatením kožného väziva, nie je homologický s rohmi. Parohy sú obyčajne rozkonárené a zvieratá ich periodicky zhadzujú, pričom zostáva trvalo na hlave iba malý násadec (púčnica), z ktorého vyrastá nový paroh.
Čeľaď: Ťavovité
Ťavovité (Camelidae) sú už väčšinou domáce zvieratá. Poznáme dva druhy tiav: ťavu dvojhrbú (Camelus bactrianus), ktorá sa chová od Číny po Turecko a ťavu jednohrbú (Camelus dromedarius), známu z púští Arábie a Egypta. Divé ťavy v súčasnosti žijú už len v mongolskej púšti Gobi.
Obr. Ťava dvojhrbá (17,4 kB)
Čeľaď: Jeleňovité
Jeleňovité (Cervidae) sú u nás najrozšírenejšie voľne žijúce párnokopytníky. Všetky sú bylinožravé. Jeleň obyčajný (Cervus elaphus) dosahuje dĺžku 2-3 m, chvost 12-15 cm. Samice sú menšie. Na relatívne krátkej šiji sa vytvára v zime z bokov a zospodu hustá hriva. Počet výsad na parohu nezodpovedá veku. Na predĺženej tvárovej časti hlavy je veľká predočnicová jamka. Pôvodný areál rozšírenia je v Severnej Amerike a Eurázii. Jeleň má sklon k rozsiahlym sezónnym migráciám. Vo farmaceutickom priemysle sú perspektívne lieky z parohov, žliaz a pohlavných orgánov.
Srnec hôrny (Capreolus capreolus) dosahuje dĺžku 1-1,3 m, chvost 2-3 cm. Má relatívne krátke telo na štíhlych vysokých nohách a mierne predĺžený krk. Krátka hlava je ku koncu zúžená. Aj keď sú zadné nohy o niečo dlhšie ako predné, línia chrbta je rovná. Krátky chvost je skrytý v srsti. V zimnej a letnej farbe je značný rozdiel. Srnce žijú v Európe a v Ázii. Majú sklon k rozsiahlemu jesennému kočovaniu, ktorému predchádza tvorba čried. Uprednostňujú svetlé listnaté lesy. Srnec hôrny má popredné miesto v produkcii kvalitnej diviny.
