2. nadrad: Placentovce (Eutheria)
1. rad: Hmyzožravce (Insectivora)
2. rad: Netopiere (Chiroptera)
3. rad: Slabozubce (Edentata)
4. rad: Hlodavce (Rodentia)
5. rad: Dvojitozubce (Lagomorpha)
6. rad: Mäsožravce (Carnivora)
7. rad: Plutvonožce (Pinnipedia)
8. rad: Veľryby (Cetacea)
9. rad: Sirény (Sirenia)
10. rad: Chobotnatce (Proboscidae)
11. rad: Nepárnokopytníky (Perissodactyla)
12. rad: Párnokopytníky (Artiodactyla)
13. rad: Primáty (Primates)
Rad: Hmyzožravce
Hmyzožravce (Insectivora) sú malé až stredne veľké živočíchy, ktoré z vývojového hľadiska považujeme za najstaršie placentovce. Majú primitívnu stavbu lebky, chrupu a mozgu.
2. nadrad: Placentovce (Eutheria)
1. rad: Hmyzožravce (Insectivora)
1. čeľaď: Ježovité (Erinaceidae)
2. čeľaď: Piskorovité (Soricidae)
3. čeľaď: Krtovité (Talpidae)
Čeľaď: Ježovité
Čeľaď ježovitých (Erinaceidae) zastupuje jež tmavý a jež bledý. Jež tmavý (Erinaceus europaeus) dosahuje dĺžku 220-290 mm, chvost 20-45 mm. Ostne sú po celej dĺžke rovnomerne tmavé s bielymi krúžkami. Tmavá srsť okolo očí tvorí "okuliare" smerujúce k nosu. Aktívny je za súmraku a v noci. V zime sa ukladá do hlbokého spánku. Živí sa hmyzom, obojživelníkmi, plazmi a drobnými zemnými cicavcami. Obýva suché rúbane a okraje lesov. Jež bledý (Erinaceus concolor) má ostne nepravidelne tmavé. Mláďatá majú na tmavohnedej hrudi bledú škvrnu. Vekom ich srsť bledne.
Čeľaď: Piskorovité
Piskor obyčajný (Sorex araneus) z čeľade piskorovitých (Soricidae) má dĺžku tela 60-80 mm, chvosta 35-45 mm. V zafarbení prevládajú hnedé tóny, konce zubov sú hnedo pigmentované. Obýva Euráziu až po Čínu a Mongolsko. Piskor je dravý. Žije v rozličných druhoch porastov od nížin až do vysokých polôh. Veľmi užitočný v poľnom a lesnom hospodárstve. Okrem hmyzu ničí hraboše a myši. K piskorovitým zaraďujeme aj bielozúbky (Crocidura).
Čeľaď: Krtovité
Krtovité (Talpidae) sú cicavce blízko príbuzné piskorom. Sú dokonale prispôsobené životu pod zemou a zriedka vychádzajú na povrch. Ich predné krátke, široké a silné končatiny sú premenené na účinné nástroje, uspôsobené na hrabanie pod zemou. U nás túto čeľaď zastupuje krt obyčajný (Talpa europae). Dĺžka tela 110-170 mm, chvosta 20-40 mm. Obýva lesy a lesostepy Európy. Terasovité nory hniezdnych a lovných okrskov sú vzájomne pospájané. Aktívny je aj v zime. Má málo prirodzených nepriateľov. Živí sa hlavne larvami hmyzu, dážďovkami, zriedka rastlinnou potravou. Upredňostňuje kypré pôdy.
Obr. Hmyzožravce (36,0 kB)
Rad: Netopiere
Netopiere (Chiroptera) sa vyvinuli v dávnych dobách z drobných foriem hmyzožravcov. Ako jediné cicavce ovládli ovzdušie a sú schopné aktívne a vytrvale lietať, hoci nevedia využívať vzdušné prúdy ako vtáky. Stavbou krídla pripomínajú fosílne jaštery. Aktívne sú prevažne za súmraku a orientujú sa pomocou echolokácie. Za určitých okolností môže v netopieroch prežívať vírus besnoty bez toho, že by sa prejavil na zvieratách patologickými príznakmi choroby.
2. nadrad: Placentovce (Eutheria)
2. rad: Netopiere (Chiroptera)
1. čeľaď: Podkovárovité (Rhinolophidae)
2. čeľaď: Večernicovité (Vespertilionidae)
