Podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) z čeľade podkovárovitých (Rhinolophidae) dosahuje dĺžku 5,5-7 cm, chvost 3-4,5 cm. Obýva južnú Európu, severnú Afriku, strednú Áziu, Činu a Japonsko. Osídľuje iba teplejšie oblasti. Kolónie vytvára aj s inými druhmi netopierov. Žije pomerne usadlým životom, dlhšie prelety robí zriedka. Podkováre sa živia súmračným hmyzom, chrobákmi a súmračnými motýľmi. Na rovinách bez jaskýň často obýva ľudské objekty.
Čeľaď: Večernicovité
Do čeľade večernicovitých (Vespertilionidae) patrí väčšina našich netopierov. Netopier obyčajný (Myotis myotis) dosahuje dĺžku 6-8,5 cm, chvost 5-6 cm. Sivohnedý chrbát kontrastuje so spodnou svetlejšou stranou. Hlava je tiež o niečo svetlejšia od chrbta. Jednotlivé chlpy sú pri báze čiernohnedé. Obýva Európu, severnú Afriku a západné Stredomorie. Samce na jar tvoria kolónie. Netopiere osídľujú bežne krovy starých domov, veže, ale na zimu sa sťahujú do jaskýň. Živia sa hmyzom a húsenicami.
Večernica malá (Pipistrellus pipistrellus) dosahuje dĺžku 3-5 cm, chvost 2,5-3,5 cm. Je to jeden z najmenších netopierov. Spodná strana krídlovej blany je neosrstená. Prostredné veľké zúžené ušnice majú úzky, tupo zakončený výrastok v ušnici. Bežný druh, ktorý obýva väčšiu časť Eurázie a severnú Afriku. Na zimoviská prekonávajú večernice veľké vzdialenosti. Najlepšie im vyhovujú čistiny v listnatých lesoch a staré parky, bežne sa usadzuje v ľudských objektoch.
Ucháč sivý (Plecotus austriacus) dosahuje dĺžku 4-6 cm, chvost 4,5-6 cm. Obýva južnú a strednú časť Európy. Zimuje v jaskyniach a štôlňach. Na lov vyletuje za neskorej noci. Uprednostňuje teplejšie nížiny. Úkryty vyhľadáva aj v ľudských sídliskách a v dutinách stromov.
Obr. Netopiere (64,6 kB)
Rad: Slabozubce
Slabozubce (Edentata) majú redukovaný chrup, niektoré sú bezzubé. Zuby majú degenerované bez koreňov a bez skloviny. Žijú len v Južnej a Strednej Amerike.
2. nadrad: Placentovce (Eutheria)
3. rad: Slabozubce (Edentata)
1. čeľaď: Leňochovité (Bradypodidae)
2. čeľaď: Mravčiarovité (Myrmecophagidae)
3. čeľaď: Pásavcovité (Dasypodidae)
Čeľaď: Leňochovité
Leňochovité (Bradypodidae) sú na pohľad tupé, lenivé cicavce, obývajúce tropické lesy Strednej a Južnej Ameriky. Žijú na stromoch, kde sa živia lístím. Spia tak, že visia chrbtom nadol, zachytené na konári dlhými, hákovitými pazúrmi. V dlhej srsti, a to najmä v období dažďov, im rastú zelené riasy, ktoré dávajú leňochom zelenú kryciu farbu. Leňoch dvojprstý (Choloeous didactylus) má na predných nohách dva prsty, leňoch trojprstý (Bradypus tridactylus) má tri prsty. Obidva druhy majú na prstoch dlhé mohutné pazúry, ktorými sa môžu zakvačiť o konáre a pohodlne visieť.
Čeľaď: Mravčiarovité
Mravčiarovité (Myrmecophagidae) sú ťažkopádne vyzerajúce bezzubé cicavce s dlhým lepkavým jazykom, ktorým chytajú termity a mravce. Väčšina mravčiarov žije v tropických lesoch a močaristých húštinách Strednej a Južnej Ameriky. Mravčiar veľký (Myrmecophaga tridactyla) meria skoro 2,5 m, ale asi polovicu dĺžky tvorí huňatý chvost. Na predných nohách má silné zakrivené pazúry, ktorými otváva tvrdé kopy, vybudované tropickými termitmi. Potravu vyhľadáva v noci, cez deň spí skrútený do klbka, prikrytý huňatým chvostom.
Čeľaď: Pásavcovité
Pásavcovité (Dasypodidae) majú chrbát a hlavu pokryté pancierom z kostených doštičiek, potiahnutých vrstvou rohoviny. Doštičky vznikli zo spodnej vrstvy kože, rohovitý povrch zase z pokožky. Aby sa toto brnenie mohlo dobre ohýbať, delí sa na niekoľko pásov, spojených mäkkou kožou. Pasávec deväťpásy (Dasypus novemcinctus) má 9 takýchto pohyblivých pásov. Pásavce sa pred nepriateľom bránia skrútením sa do klbka. Živia sa hmyzom a rastlinnou potravou.
Obr. Slabozubce (37,4 kB)
Rad: Hlodavce
Hlodavce (Rodentia) predstavujú najpočetnejší rad cicavcov. Názov radu je odvodený od hlodavého chrupu. Rezáky hlodavcov majú dlátovitý tvar a neobmedzený rast. Očné zuby im chýbajú. Majú spomedzi všetkých cicavcov najväčší počet mláďat.
