4. rad: Hlodavce (Rodentia)
1. čeľaď: Vevericovité (Sciuridae)
2. čeľaď: Bobrovité (Castoridae)
3. čeľaď: Plchovité (Myoxidae)
4. čeľaď: Hrabošovité (Cricetidae)
5. čeľaď: Myšovité (Muridae)
Čeľaď: Vevericovité
Vevericovité (Sciuridae) sa vyznačujú dlhým, zvyčajne huňatým chvostom a pomerne veľkými očami. Veverica obyčajná (Sciurus vulgaris) dosahuje dĺžku 20-30 cm, chvost 14-24 cm. Huňatý chvost slúžiaci ako padák tvorí až 75% celkovej plochy tela. Zafarbenie je veľmi variabilné (hrdzavé alebo sivo-čierne). Na zimu si veverica robí zásoby potravy. V listnatých lesoch si stavia hniezda v dutinách stromov, v ihličnatých lesoch si ich robí z konárov. V smrečinách s obľubou vyhryzáva puky semenáčov. Kožušina nemá väčšiu kvalitu.
Svišť vrchovský (Marmota marmota) dosahuje dĺžku 40-60 cm, chvost 13-18 cm. Rozšírený je v Alpách a západných Karpatoch. Obýva pásmo holín a skalných sutín nad kosodrevinou. Buduje si niekoľko typov nor. Svišť sa výborne orientuje zrakom a na blížiace sa nebezpečenstvo upozorňuje svojich druhov ostrým hvizdom.
Syseľ obyčajný (Citellus citellus) dosahuje dĺžku 20-25 cm, chvost 4,5-8 cm. Žije v strednej a východnej Európe. Hrabe prechodné a trvalé nory. Živí sa steblami tráv, kvetmi, semenami rastlín a hmyzom. Naše sysle si zásoby nerobia. Obýva najmä stepné oblasti nížin a predhorí. Najradšej má pasienky s nízkou vegetáciou.
Obr. Vevericovité (33,4 kB)
Čeľaď: Bobrovité
Bobor európsky (Castor fiber) z čeľade bobrovitých (Castoridae) dosahuje dĺžku 60-100 cm, chvost 30-40 cm. Zafarbenie srsti je bledohnedé až čiernohnedé. Plávacia blana medzi prstami na predných nohách je plytká, na zadných dobre vyvinutá. Bobor obýva vody najrozličnejšieho typu od malých potôčikov až po jazerá. V brehoch si hrabe nory. Je aktívny v noci a za súmraku. Na vodách s vyššími výkyvmi hladiny stavia zložité priehrady, ktorými reguluje stav vody. Bobry majú cennú kožušinu.
Čeľaď: Plchovité
Plch obyčajný (Glis glis) z čeľade plchovitých (Myoxidae) dosahuje dĺžku 12-18 cm, chvost 12-15 cm. Je prispôsobený životu na kmeňoch drevín. Huňatý chvost má osrstený iba do polkruhu. Čierna maska okolo očí nie je ostro ohraničená. Žije v listnatých lesoch Európy a Malej Ázie. Hniezda stavia v dutinách stromov. Má najdlhší zimný spánok spomedzi všetkých druhov plchov. Živí sa semenami, plodmi a výhonkami drevín. Rád vyhľadáva staré ovocné sady. Aktívny je prevažne v noci.
Obr. Bobrovité a plchovité (28,5 kB)
Čeľaď: Hrabošovité
Chrček roľný (Cricetus cricetus) z čeľade hrabošovitých (Cricetidae) dosahuje dĺžku 20-35 cm, chvost 3-6 cm. Chodidlo má osrstené iba po pätu. Obýva stepi a lesostepi východnej a strednej Európy a západnej Sibíri. Živí sa zelenými časťami vegetácie a semenami, z ktorých si robí zásoby potravy. Žerie aj hmyz a drobné zemné hlodavce. Zásoby prenáša do zásobárne v objemných lícnych vakoch. Často je prenášačom rôznych chorôb.
Ondatra pižmová (Ondatra zibethica) dosahuje dĺžku 25-40 cm, chvost cca 20 cm. Mocné zadné končatiny sú holé a majú plytkú plávaciu blanu. Chvost je silne sploštený a z bokov je pokrytý drobnými šupinami. Ondatra obýva brehy vôd rozličného typu. V potrave prevládajú korene a zelené časti pobrežných rastlín. Má cennú kožušinu.
Hraboš poľný (Microtus arvalis) dosahuje dĺžku 8-13 cm, chvost 2,5-4,5 cm. Žije na lesných lúkach a stepiach väčšej časti Eurázie. Má mimoriadne vysoké rozmnožovacie schopnosti a periodicky sa premnožuje. Na poliach sa živí prevažne zelenými časťami rastlín. Je aj prenášačom chorôb zvierat a človeka.
Obr. Hrabošovité (29,1 kB)
Čeľaď: Myšovité
Potkan obyčajný (Rattus norvegicus) z čeľade myšovitých (Muridae) dosahuje dĺžku 20-25 cm, chvost 13-20 cm. Má tmavo sfarbené brucho. Je to kozmopolitný druh prenikajúci až do drsných klimatických pásiem. Je aktívny za súmraku a v noci. V ľudských objektoch sa živí odpadkami, vo voľnej prírode prevažne živočíšnou potravou. Potkan je závažný prenášač mnohých chorôb človeka i zvierat.
