Obr. Myšovité (17,8 kB)
Rad: Dvojitozubce
Dvojitozubce (Lagomorpha) majú v hornej čeľusti dlátovité rezáky a ešte pár kratších zubov. Hlavným poznávacím znakom tohto radu sú rezáky sú bez koreňov, ktoré stále dorastajú. Očné zuby chýbajú.
Novinka Ešte nedávno zoológovia zaraďovali zajace a králiky medzi hlodavce, nové poznatky však ukazujú, že zajace nemajú s hlodavcami bližšie príbuzenské vzťahy, ale že predstavujú samostatnú vývojovú líniu. Preto ich zaraďujeme dnes do samostatného radu, ktorý vykazuje bližšie príbuzenské vzťahy s niektorými kopytníkmi než so svojimi zdanlivými príbuznými - hlodavcami.
2. nadrad: Placentovce (Eutheria)
5. rad: Dvojitozubce (Lagomorpha)
1. čeľaď: Zajacovité (Leporidae)
Čeľaď: Zajacovité
Do čeľade zajacovitých (Leporidae) zaraďujeme zajace a králiky. Zajac poľný (Lepus europaeus) dosahuje dĺžku 60-70 cm, chvost 7-10 cm. Konce ušníc má čierne. Zadné nohy sú podstatne dlhšie ako predné. Hodvábne podsrstie je striebristobiele alebo pigmentované len na konci. Čierny vrch chvosta kontrastuje s bielym okrajom. Pod bledohnedým okom je tmavšia škvrna v podobe polkruhu. Chodidlá sú osrstené, čo zvyšuje trenie na klzkom podloží a chráni pred poranením na ostrých steblách tráv. Brušná časť tela je osrstená hustejšie než boky a chrbát. Zajace obývajú stepi a lesostepi. V potrave prevládajú trávy a astrovité. V zime môže spôsobiť ohryzom škody na ovocných stromčekoch.
Králik divý (Oryctolagus cuniculus) dosahuje dĺžku 36-44 cm, chvost 4-8 cm. Ušnice sú bez koncovej čiernej škvrny. Oči sú tmavé. Zadné nohy sú len o niečo dlhšie ako predné. Na rozdiel od zajaca žije v kolóniách a hrabe si hlboké nory. Má vysoké rozmnožovacie schopnosti. V lete tvoria hlavnú zložku potravy trávy a byliny, v zime semená, korienky, steblá suchých tráv a mladé výhonky drevín. Spôsobuje škody na lesných a poľných kultúrach. Uprednostňuje teplé výslnné stráne a svetlé okraje lesov. Králik je cenná kožušinová zver. Domestifikáciou sa z neho vyšľachtili úžitkové a okrasné plemená.
Obr. Zajacovité (21,1 kB)
Rad: Mäsožravce
Mäsožravce (Carnivora) majú pevnú kostru, na končatinách sú ostré pazúry. Rezáky sú ostré a malé, očné zuby sú veľké a ohnuté. Posledný črenový zub v hornej čeľusti a prvá stolička v dolnej čeľusti sú najsilnejšie a nazývajú sa trháky. Mäsožravce majú dobre vyvinutý sluch a čuch. Majú pachové žľazy. Sú väčšinou celkom odkázané na mäsitú potravu. Stavbou tela a veľmi vyspelou nervovou sústavou sú dobre prispôsobené potrebe chytať živú, často veľmi opatrnú a rýchlu korisť.
2. nadrad: Placentovce (Eutheria)
6. rad: Mäsožravce (Carnivora)
1. čeľaď: Lasicovité (Mustelidae)
2. čeľaď: Psovité (Canidae)
3. čeľaď: Mačkovité (Felidae)
4. čeľaď: Medveďovité (Ursidae)
Čeľaď: Lasicovité
Lasicovité (Mustelidae) sú malé až stredne veľké mäsožravce s predĺženým telom. Hranostaj obyčajný (Mustela erminea) dosahuje dĺžku 16-29 cm, chvost 6-12 cm. Chodidlá krátkych končatín sú v zime husto osrstené. Výrazný farebný sezónny dimorfizmus. Čierny koniec chvosta ostáva aj pri zimnom sfarbení. Výmena letnej srsti prebehne za niekoľko dní. Hranostaj žije na väčšej časti severnej pologule. Je veľmi dravý. Živí sa najmä drobnými hlodavcami, menej hmyzom a plodmi. Vie sa šplhať po stromoch a výborne pláva.
Lasica obyčajná (Mustela nivalis) dosahuje dĺžku 11-28 cm, chvost 1-4 cm. Stavbou tela pripomína hranostaja. Žije v Eurázii, severnej Afrike a Amerike. Živí sa najmä drobnými hlodavcami a hmyzom. Hniezda si robí v norách drobných zemných cicavcov. Lasica je veľmi užitočná.
Tchor obyčajný (Putorius putorius) dosahuje dĺžku 35-45 cm, chvost 10-13 cm. Má pretiahnuté, ale zavalité telo na krátkych nohách. Obrysová srsť je hrubá a lesklá, na zadnej polovici tela predĺžená. Obýva lesostepi a stepi Európy a severozápadnej Afriky. Živí sa najmä drobnými hlodavcami. Loví aj žaby a žubrienky. Robí si zásoby potravy. V čase nebezpečenstva vystrekuje ostro páchnuce výlučky. Hrabe si krátke jednoduché nory. Najlepšie mu vyhovujú lesostepi. Môže spôsobovať škody na hydinových farmách.
