Jazvec obyčajný (Meles meles) dosahuje dĺžku 62-72 cm, chvost 15-19 cm. Na silných hrabavých nohách má mocné pazúry. Všežravosťou je poznačená aj stavba chrupu. Žije vo väčšej časti Európy a v palearktickej Ázii. Hrabe si hlbšie nory, v ktorých strávi väčšiu časť života. Je aktívny v noci. Živí sa plodmi, hmyzom a drobnými cicavcami. Pred zimným spánkom sa mu vytvára hrubá vrstva tuku. Obýva pásmo teplejších lesov. Je užitočný, ničí veľké množstvo škodlivého hmyzu a hlodavcov.
Vydra riečna (Lutra lutra) dosahuje dĺžku 62-83 cm, chvost 36-55 cm. Medzi prstami všetkých štyroch nôh sa rozpína plávacia blana. Telo prechádza zvoľna do masívneho chvosta. Obýva Európu, väčšiu časť Ázie a severnú Afriku. Živí sa najmä rybami, rakmi, hmyzom a drobnými stavovcami. Vydry sa ozývajú prenikavým hvizdom. Sú veľmi užitočné, lebo selektívnym lovom rýb udržiavajú ich populáciu v dobrom zdravotnom stave a v množstvách úmerných úživnosti vôd.
Skunk smradľavý (Mephitis mephitis) má ako všetky lasicovité šelmy pod chvostom pachové žľazy, ktoré vylučujú ostro páchnucu látku. Skunk si ňou značkuje teritórium a slúži mu aj ako účinná zbraň, ktorá môže nepriateľa aj trvalo oslepiť.
Obr. Lasicovité (59,6 kB)
Čeľaď: Psovité
Psovité (Canidae) sú stredne veľké mäsožravce s výraznými ušami a s prstami vybavenými silnými tupými pazúrmi. Vlk obyčajný (Canis lupus) dosahuje dĺžku 1,1-1,4 m, chvost 30-45 cm. Sfarbenie srsti podlieha silnej individuálnej a geografickej variabilite. Žije v Eurázii a v severnej Amerike vo svorkách až do založenia rodiny. Živí sa najmä kopytníkmi a zdochlinami. Má veľký lovný okrsok, na ktorom obstojí len zdravá a fyzicky zdatná zver. V populáciách kopytníkov robí selekciu lovom v ich okrajových vekových kategóriách, ktoré určujú zdravé zloženie populácie. Z vlka vypestoval človek psa. Krížence so psom dávajú plodné potomstvo.
Pes dingo (Canis dingo) dosahuje dĺžku 1 m. Predkami dinga sú psy, ktoré ľudia doviezli do Austrálie asi pred 8000 rokmi. Psy zdiveli a ustálil sa z nich druh žltohnedej farby.
Líška obyčajná (Vulpes vulpes) dosahuje dĺžku 0,6-0,8 m, chvost 30-50 cm. Sfarbenie a telesné rozmery podliehajú veľkej variabilite. Žije v Eurázii, severnej Afrike a Severnej Amerike. Živí sa najmä zdochlinami, myšami a drobnou poľovnou zverou, ale aj hmyzom a lesnými plodmi. Pri love uprednostňuje choré zvieratá. Je aktívna prevažne v noci. Často sa u nej vyskytuje besnota.
Kojot prériový (Canis latrans) je charakteristické zviera Ameriky. Pôvodne žil na západných rovinách a na skalnatých náhorných plošinách severného Mexika. Za posledných štyristo rokov sa však nesmierne rozšíril. Je to veľmi prispôsobivé zviera. Kojot žerie všetko. Chytá hlodavce, vtáky a plazy, skonzumuje aj hmyz a mrciny, zbiera aj žalude a obhrýza kaktusy. Pri love na väčšiu korisť sa spojí viac kojotov a zver si nadháňajú, takže si s ňou ľahko poradia.
Obr. Psovité (55,2 kB)
Čeľaď: Mačkovité
Mačkovité (Felidae) sú najkrajšie mäsožravce. Mačka divá (Felis silvestris) dosahuje dĺžku 50-75 cm, chvost 25-40 cm. Tupo zakončený huňatý chvost má 8-12 tmavých krúžkov. Je zavalitejšia ako domáca mačka. Žije v Európe a Malej Ázii. Je veľmi plachá a neprivyká k človeku. Nie je predkom mačky domácej, aj keď sa s ňou kríži. Aktívna je za súmraku a v noci. Obýva lesy rozličného typu.
Rys ostrovid (Lynx lynx) dosahuje dĺžku 0,8-1,3 m, chvost 10-25 cm. Po bokoch hlavy má "bokombrady", konce ušníc sú osrstené štetôčkami. Chvost je krátky. Na juhu areálu je škvrnitosť výraznejšia než pri severných populáciách. Žije v Európe, v Malej a centrálnej Ázii. Pri vyhľadávaní koristi sa viac orientuje zrakom a čuchom než ostatné mačkovité mäsožravce. Na korisť nestriehne ako väčšina mačiek, ale za ňou sliedi. Živí sa najmä zajacmi a malými kopytníkmi. Obýva prevažne hlboké lesy.
Puma americká (Puma concolor) je najväčšia severoamerická mačkovitá šelma. Dosahuje dĺžku 2 m, chvost 80 cm. Rozšírená je od severnej časti Britskej Kolumbie na východ po Quebec a na juh po Magalhaesov prieliv. V tomto areáli obýva lesy arktického a mierneho pásma, tropický dažďový les, stepi ale aj oblasti polopúští. Na veľkej časti areálu je už vyhubená. Živí sa drobnými cicavcami, kopytníkmi, vtákmi a pod. Pri love sa pružne pohybuje na skalách, v korunách stromov aj na zemi.
Gepard štíhly (Acinonyx jubatus) sa od ostatných mačkovitých šeliem odlišuje tým, že si nemôže zatiahnuť pazúry. Po celom tele je jednoducho čierno bodkovaný. Gepard je skvelý bežec, na krátke vzdialenosti dosahuje rýchlosť až 100 km/h. Loví hlavne kopytníky ako antilopy a pod. Kedysi žili gepardy po celej Afrike okrem pralesov, v Ázii od Arabského polostrova po Indiu. Ázijské gepardy sú už vyhubené.
