Leopard škvrnitý (Panthera pardus) a panter označuje jedno a to isté zviera. Samce majú mohutnejšiu stavbu tela a väčšiu hlavu (panter). Samice sú menšie a majú štíhlejšiu hlavu (leopard). Aj odlišnosť v zafarbení je len farebná odchýlka v rámci jedného druhu. Čierne leopardy sa vyskytujú hlavne v Ázii, škvrnité leopardy v Afrike. Leopardy sa živia hlavne kopytníkmi strednej veľkosti. Na mnohých miestach je už táto šelma vyhubená.
Jaguár americký (Panthera onca) je jedinou veľkou mačkou žijúcou na americkom kontinente. Je zavalitejší ako leopard, má kratšie končatiny a kratší chvost. Hmotnosťou sa vyrovná tigrovi. Jaguára nájdeme v hustom pralese, v riedkom buši alebo na polopúšťach južnej Argentíny či amerického juhozápadu. Dobre sa vie šplhať po stromoch. Na korisť útočí skokom zo stromu. Aj jaguáre majú svoje farebné odchýlky - čierne alebo biele so škvrnami.
Lev púšťový (Panthera leo) dostal prezývku "kráľ zvierat". Pre samce je typická veľká hriva, samice ju nemajú. Lev obýva zväčša otvorené krajiny porastené kríkmi a s roztrúsenými stromami. Je jedinou mačkovitou šelmou, ktorá žije v skupinách. Členovia skupiny spolupracujú pri love a korisť potom spoločne zožerú. Lev dokáže na krátku vzdialenosť bežať rýchlosťou až 60 km/h.
Tiger džungľový (Panthera tigris) sa stavbou tela najviac podobá levovi, hoci sa navonok od neho značne odlišuje. Tiger obľubuje lesy a džungle, hoci je rozšírený aj v sibírskej tajge. Dnes patrí tiger medzi najviac ohrozené zvieratá.
Obr. Mačkovité (124 kB)
Čeľaď: Medveďovité
Medveďovité (Ursidae) sú veľké mäsožravce, ktoré došľapujú na zem celým chodidlom. Medvede patria medzi tzv. nepravých zimných spáčov. Medveď hnedý (Ursus arctos) dosahuje dĺžku 1,7-2,5 m, chvost 6-14 cm. Výnimočne dosahuje hmotnosť až 500 kg. Obýva pásmo lesov Eurázie. Živí sa lesnými plodmi, hmyzom, larvami mravcov, hľuzami rastlín a zdochlinami. Výnimočne sa môže stať mäsožravým. Pomerne dobre sa vie prispôsobiť rušivým vplyvom civilizácie. Zimné brlohy si buduje hlavne pod vývratmi stromov. V Európe je vzácny.
Medveď baribal (Ursus americanus) je zväčša čierno sfarbený. Vyskytujú sa hlavne v Severnej Amerike. Živi sa predovšetkým rôznymi lesnými plodmi a drobnými stavovcami. Baribal je dnes jediný medveď, ktorému ľudská civilizácia priveľmi neublížila. V lesoch je pomerne hojne rozšírený a dokáže sa rýchlo prispôsobiť. Často napáda aj táboriská a snaží sa dostať aj do zatvorených áut.
Medveď biely (Thalarctos maritimus) žije na snehových a ľadových poliach v severných polárnych oblastiach. Živí sa prevažne tuleňmi a rybami. Je dobrý plavec. Aktívny je po celý rok, nespí ani v zime. Medveď biely je veľmi agresívny a útočí aj na človeka.
Obr. Medveďovité (36,9 kB)
Rad: Plutvonožce
Plutvonožce (Pinnipedia) sa druhotne prispôsobili vodnému prostrediu. Končatiny majú plutvovitý tvar, nos zakrpatel, zredukovali sa ušnice, vyvinul sa sval na zatváranie nozdier. Dýchajú pľúcami. U niektorých živočíchov sa očné zuby premenili na kly.
2. nadrad: Placentovce (Eutheria)
7. rad: Plutvonožce (Pinnipedia)
1. čeľaď: Uškatcovité (Otariidae)
2. čeľaď: Tuleňovité (Phocidae)
3. čeľaď: Mrožovité (Odobenidae)
Čeľaď: Uškatcovité
Uškatcovité (Otaniidae) sú šelmy dokonale prispôsobené na život vo vode. Končatiny majú skrátené a na konci premenené na plutvy, ktoré sú veľmi pohyblivé a schopné vykonávať takmer kruhovité pohyby. Najznámejším zástupcom je uškatec kalifornský (Zalophus californianus). Často ho vidíme nielen v zoologických záhradách, ale aj v cirkusoch. Ľahko sa dá skrotiť a vycvičiť a skvele udržuje rovnováhu, zatiaľ čo na nose mu balansujú rôzne predmety.
Čeľaď: Tuleňovité
Tuleňovité (Phocidae) majú prúdnicovité telo, pokryté krátkou, hrubou srsťou. Ramená a nohy sú premenené na silné plutvy. Mnohé druhy žijú na pobrežiach a blízko nich vo všetkých oceánoch sveta. Tuleň obyčajný (Phoca vitulina) je asi 2 m dlhý. Vyskytuje sa okolo severomorských prístavov, v zálivoch a ústiach riek. Na breh vychádza len spať, slniť sa a odpočívať. Tuleň fúzatý (Erignathus barbatus) dosahuje dĺžku 2,5 m. Žije v moriach na okraji Arktídy. Má dlhé, citlivé fúzy, ktorými pri dne vyhľadáva mäkkýše. Živí sa rybami a krevetami. Tuleň mníšsky (Monachus monachus) patrí medzi najohrozenejšie druhy tuleňov na svete. Pôvodne bol rozšírený v Stredozemnom mori a rozmnožoval sa na plážach, ktoré sú dnes turistickými centrami. Hrozí mu vyhynutie.
