Mrožovité (Odobenidae) sú veľké plutvonožce, vyznačujúce sa veľkými hornými očnými zubami, z ktorých sa vyvinuli až 75 cm dlhé kly. Samce sú až 3,5 m dlhé a môžu vážiť až 1,5 t. Na zvráskavenom tele majú pomerne málo srsti, ale hrubá podkožná vrstva tuku ich chráni pred chladom arktického mora. Neraz ich možno vidieť vyhrievať sa na plávajúcich ľadových kryhách, alebo na kamenitých pobrežiach arktického oceánu. Dlhými klami vyhrabávajú svoju najdôležitejšiu potravu, lastúrniky, a bránia sa nimi aj pri nepriateľských stretnutiach s ľadovými medveďmi. Podobne ako aj iné plutvonožce aj mrože sa ozývajú hlasným hlbokým bučaním.
Obr. Plutvonožce (20,2 kB)
Rad: Veľryby
Veľryby (Cetacea) sú najväčšie cicavce sveta žijúce vo všetkých oceánoch. Spomedzi cicavcov sú najlepšie prispôsobené životu vo vode. Vretenovité telo majú zakončené plutvovitým chvostom. Z končatín im zostali len predné, ktoré sa premenili na plutvy a plnia úlohu kormidiel. Ako všetky cicavce, aj veľryby dýchajú pľúcami. Zdržujú sa preto len v malých hĺbkach, aby sa mohli občas nad hladinou nadýchnuť. V súčasnosti je veľa druhov ohrozených v dôsledku intenzívneho lovu.
Veľryba grónska (Balaena mysticetus) sa vyskytuje len v najsevernejších moriach Atlantického a Tichého oceánu, v oblasti plávajúcich ľadovcov. Je najťažším žijúcim zvieraťom a dosahuje váhu až 200 ton. Pre veľké prenasledovanie človekom je už takmer vyhubená.
Narval jednorohý (Monodon monoceros) dosahuje dĺžku 4,5 m. Má len jeden zub, ktorý sa samcom vyvíja do dlhého zakrúteného kla, vyrastajúceho cez otvor v hornej pere. Samce niekedy používajú kly pri vzájomných súbojoch, ich pravý účel však nie je známy.
Vorvaň tuponosý (Physeter catodon) je s dĺžkou 18 m najväčším druhom zubatých veľrýb. Vo veľkej hranatej hlave, ako aj v trupe pozdĺž chrbtice sú dutiny naplnené žltkastou tekutou hmotou, ktorá na vzduchu zčasti tuhne na tuhý spermacet a sčasti sa oddelí ako spermacetový olej. Tieto produkty využívajú ľudia. Vorvaň žije v tropických moriach, ale občas sa zatúla i ďalej na sever alebo na juh. Početné zuby mu pomáhajú chytiť a rozžuvať kraky (veľké hlavonožce) a sépie, ktorými sa živí.
Do tohto radu zaraďujeme aj delfíny. Sú to múdre, vo vode veľmi obratné cicavce. Často plávajú v skupinách pri hladine zarovno s výletnými loďami. Dajú sa vycvičiť podobne ako uškatce. Živia sa hlavne menšími rybami.
Vráskavec ozrutný (Balanoptera musculus) je najväčší žijúci cicavec, patriaci k bezzubým veľrybám. Býva až 30 metrov dlhý a váži 115 ton. Od hrdla až po brucho sa mu tiahnu pozdĺžne vrásky. Je jednofarebne modrosivý, iba na spodnej strane má svetlejšie škvrny. Mláďa sa rodí až 7 m dlhé. Vráskavec žije vo všetkých oceánoch medzi Arktídou a Antarktídou. Keďže nemá zuby, živí sa makroplanktónom. Preciedza vodu cez kostice v papuli a prehĺta pritom drobné kôrovce, mäkkýše, hlavonožce a malé ryby do veľkosti sleďa.
Obr. Veľryby (29,8 kB)
Rad: Sirény
Sirény (Sirenia) sú prispôsobené životu vo vode. Hlava je oddelená od tela krkom, preto je pohyblivá. Predné končatiny sú premenené na plutvy. Chvost je tiež zakončený plutvou. Chrup je degenerovaný. Majú dobre vyvinutý čuch. Žalúdok je zložený.
2. nadrad: Placentovce (Eutheria)
9. rad: Sirény (Sirenia)
1. čeľaď: Lamantínovité (Trichechidae)
2. čeľaď: Dugongovité (Dugongidae)
Čeľaď: Lamantínovité
Lamantín širokonosý (Trichechus manatus) z čeľade lamantínovitých (Trichechidae) žije vo vodách Antíl a pri pobreží Floridy po severnú Brazíliu. Dorastá do dĺžky 6 m a váži 600 kg. Často vpláva aj do riek a počas rozvodnenia sa dostáva aj do rybníkov a močiarov. Predné končatiny má premenené na prsné plutvy so štyrmi ploskými nechtami. Zadné končatiny celkom chýbajú a telo sa končí veľkou okrúhlou chvostovou plutvou. Lamantíny, nazývané aj "morské kravy", sa pohybujú lenivo a spásajú vodné rastlinstvo.
Čeľaď: Dugongovité
Dugongovité (Dugongidae) majú chvostovú plutvu vykrojenú, čím sa viac podobajú veľrybám, príbuzné sú však s lamantínmi. Dugong obyčajný (Dugong dugong) žije v Indickom oceáne a v západných oblastiach Tichého oceánu. Samce majú asi 25 cm dlhé kly.
