Chobotnatce (Proboscidae) sú najväčšie suchozemské cicavce. Majú dlhý pohyblivý chobot (proboscis), ktorý je sídlom hmatu a čuchu. Rezáky hornej čeľuste sú premenené na kly. Koža dospelých jedincov je hrubá a takmer bez srsti.
Slon africký (Loxodonta africana) žije v Afrike na juh od Sahary. Je vysoký 3,5 m a váži až 4 t. Jeho chobot sa končí dvoma prstovitými výbežkami. Väčšinu dňa slon trávi vyhľadávaním potravy. Aby sa dostal k najvrchnejším a najchutnejším listom neváha vytrhnúť celý strom zo zeme. Stepná forma slona afrického je o niečo väčšia ako pralesná forma.
Slon indický (Elephas maximus) sa veľmi podobá na svojho afrického príbuzného, je však menší, má menšie ušnice, oblejší chrbát a na zadných nohách nemá tri, ale štyri nechty. Kly majú len niektoré samce, a vždy sú menšie než pri slonovi africkom. Slony indické žijú v rodinných čriedach, ktorým vládne najstaršia samica. Počas najhorúcejších hodín odpočívajú, zvyšok dňa trávia vyhľadávaním potravy.
Obr. Chobotnatce (35,7 kB)
Rad: Nepárnokopytníky
Nepárnokopytníky (Perissodactyla) boli na Zemi rozšírené v období treťohôr. Dodnes sa z nich zachovali len 3 čeľade.
2. nadrad: Placentovce (Eutheria)
11. rad: Nepárnokopytníky (Perissodactyla)
1. čeľaď: Tapírovité (Tapiridae)
2. čeľaď: Nosorožcovité (Rhinocerotidae)
3. čeľaď: Koňovité (Equidae)
Čeľaď: Tapírovité
Tapírovité (Tapiridae) patria medzi najstaršie cicavce. Stredne dlhými, silnými nohami a chobotovite predĺženou vrchnou gambou pripomínajú malé slony. Tapír indický (Tapirus indicus) meria asi 2 m. Dlhým nosom odtrháva z rastlín mladé výhonky, púčiky a plody. Je veľmi plachý a na "pašu" vychádza iba v noci. Pohybuje sa rýchlo a len po známych a vyšliapaných chodníčkoch. Výborne pláva a v nebezpečenstve sa vie aj ponoriť.
Čeľaď: Nosorožcovité
Nosorožcovité (Rhinocerotidae) sú veľké zvieratá s jedným, prípadne dvoma rohmi na vrchu nosa. Telo majú pokryté hrubou pancierovitou kožou, ktorá zarastá riedkou srsťou, nohy majú hrubé a krátke. Nosorožec pancierový (Rhinoceros unicornis) dosahuje dĺžku 4 m. Žije v juhovýchodnej Ázii. Dojem pancierového tela vytvárajú veľké záhyby hrubej kože, ktorá ho chráni pred pichľavými pralesovými rastlinami. Nosorožce sa najradšej zdržiavajú v blízkosti vody. Kvôli rohom, ktoré sa používajú v čínskej medicíne, ich takmer vyhubili. Nosorožec ostrorohý (Diceros bicornis) má na nose dva rohy, z ktorých predný je dlhší. Vyčnievajúca horná pera slúži nosorožcom pri spásaní trávy a obhrýzaní konárov. Rozšírené sú od Sahary smerom na juh.
Čeľaď: Koňovité
Najznámejším a najrozšírenejším zástupcom čeľade koňovitých (Equidae) je kôň domáci (Equus caballus). Bol domácim zvieraťom už u Indoeurópanov, s nimi sa dostal do Indie už okolo roku 2000 p.n.l. Jeho rozličné rasy boli vyšľachtené z viacerých divých foriem. Do tejto čeľade patria aj somáre, ktoré sa môžu s koňmi krížiť (krížence sú ale neplodné). Mulice sú krížence samca somára s kobylou. Keď sa kríži žrebec so somáricou, krížence sa nazývajú muly. Oba krížence zdedia čo do postavy viac z matky, kým povahovo naopak. Mulice bývajú veľké ako kôň, ale sú oveľa vytrvalejšie a skromnejšie.
Medzi koňovité patria aj zebry. Zebry pokladáme za najpôvodnejšie divé kone. Sú čierno-bielo pruhované a žijú v Afrike, kde často tisícčlenné čriedy spásajú trávnaté planiny blízko vody. Zebra vrchovská (Equus zebra) žije v hornatých oblastiach Južnej Afriky, zvyčajne v malých čriedach. Zebry bývajú potravou levov.
Obr. Nepárnokopytníky (36,6 kB)
Rad: Párnokopytníky
Párnokopytníky (Artiodactyla) sú charakteristické tým, že oporu tela im tvoria iba dva predné prsty (3. a 4. prst). Pritom majú aj typickú stavbu kostí chodidla a zápästia. Väčšine druhov sa vyvíjajú rohy alebo parohy. Rohy nepodliehajú výmene, rastú zvieratám po celý život a vo väčšine prípadov sa zakladajú rovnako pri samcoch ako pri samiciach. Parohy sú spravidla znakom sexuálneho dimorfizmu, sú rozvetvené a nie sú duté. Dozreté parohy sú tvrdé a zvieratá nimi v období ruje zvádzajú súboje. Párnokopytníky mali od pradávna pre človeka nesmierny význam nielen ako lovná zver, ale aj ako domestifikované zvieratá.
