Do systému nižších rastlín sa niekedy zaraďujú aj huby, patriace potom nie do samostatnej ríše, ale do oddelenia Myxomycota a Eumycota. V tomto systéme sa však pridržiavam k zaradeniu húb do samostatnej ríše (pozri Ríša: Huby).
1. podríša: Nižšie rastliny (Thallobionta)
1. oddelenie: Červené riasy (Rhodophyta)
2. oddelenie: Chromofyty (Chromophyta)
1. trieda: Žltohnedé riasy (Chrysophyceae)
2. trieda: Rozsievky (Bacillariophyceae)
3. trieda: Chaluhy (Phaeophyceae)
3. oddelenie: Červenoočká (Euglenophyta)
4. oddelenie: Zelené riasy (Chlorophyta)
1. trieda: Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae)
2. trieda: Spájavky (Conjugatophyceae)
3. trieda: Chary (Charophyceae)
Oddelenie: Červené riasy
Červené riasy (Rhodophyta) patria k najstarším rastlinám na Zemi, ich zvyšky boli nájdené už z prekambrickej doby, čo je asi pred 4600-570 mil. rokov. Sú to prevažne morské riasy, ktoré vytvárajú vláknitú alebo pletivovú stielku. Okrem chlorofylov a+d obsahujú modrý fykocyanín a červený fykoerytrín. Fykoerytrín im umožňuje využiť pre fotosyntézu aj svetlo s malou vlnovou dĺžkou a to im umožňuje žiť v hĺbkach mora do 200 m. Jednobunkové druhy sa rozmnožujú delením a mnohobunkové najčastejšie fragmentáciou stielky alebo pohlavne splývaním samčích a samičích pohlavných buniek. Vegetatívne štádiá nemajú bičíky.
Z určitých druhov červených rias (Gelidium, Gracilaria) sa vyrába zaschnutý rôsol agar, ktorý má veľké využitie v mikrobiológii na prípravu stužených živných pôd pre baktérie a rôzne huby. Agar je komplexný polysacharid, ktorý má veľkú výhodu v tom, že ho mikroorganizmy nerozkladajú. Bod topenia agaru je 96 °C, bod tuhnutia 45 °C. Na stuženie pôd sa používa v množstve 1-3 %. Okrem toho má agar využitie aj v potravinárstve na prípravu pudingov, rozličných ovocných a mäsových rôsolov, pri konzervovaní rýb, mäsa a pod, používa sa aj pri výrobe textilu a papiera. Látkou podobnou agaru je karagén, ktorý sa získava extrakciou z rias rodov Chondrus a Gigartina.
Oddelenie: Chromofyty
Spoločným znakom chromofýt (Chromophyta) je hnedá farba plastidov. Riasy patriace do tohoto oddelenia majú kombináciu fotosyntetických farbív: chlorofyl a+c, ß-karotén, hnedé farbivo fukoxantín a xantofyly. Ako zásobnú látku nevytvárajú škrob, ale rôzne polysacharidy alebo oleje.
Novinka: Novšie sa už pomenovanie oddelenia chromofýt (Chromophyta), ktoré poukazuje hlavne na prítomnosť hnedých farbív, nepoužíva a je nahradené pomenovaním rôznobičíkaté riasy (Heterokontophyta), ktoré poukazuje na prítomnosť dvoch funkčne a tvarovo rôznych bičíkov a zaraďuje sa sem viac tried práve s týmto charakteristickým znakom.
Trieda: Žltohnedé riasy
K žltohnedým riasam (Chrysophyceae) patria druhy s jednobunkovými stielkami - bičíkatým alebo meňavkovitým typom. Okrem autotrofnej výživy sa niektoré vyživujú mixotrofne, popri fotosyntéze si organické látky zabezpečujú tak, že z prostredia fagocytujú baktérie alebo riasy. Rozmnožujú sa delením a u niektorých dochádza k splývaniu pohlavných buniek rovnakého tvaru a veľkosti (izogamia). Nepriaznivé podmienky prekonávajú v cystách, ktorých bunková stena je prestúpená kremičitanmi.
