referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Frederik, Frederika
Utorok, 25. februára 2020
Podríša: Nižšie rastliny
Dátum pridania: 14.10.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: adamsuja
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 206
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 6.8
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 11m 20s
Pomalé čítanie: 17m 0s
 
Trieda: Rozsievky

Rozsievky (Bacillariophyceae) sú rozšírené v sladkých aj slaných vodách ako súčasť fytoplanktónu. Vytvárajú kokálnu stielku. Bunková stena je prestúpená SiO2. Vytvárajú zložito skulptúrované schránky. Rozmnožovanie prebieha nepohlavne delením alebo pohlavne splývaním vajcových buniek (oosféry) s bičíkatými gamétami.
Majú geologický význam. Schránky odumretých morských rozsievok tvoria mohutné sedimenty. Z nich vzniká hornina diatomit (podľa staršieho označenia rozsievok Diatomaceae).

Trieda: Chaluhy

Chaluhy (Phaeophyceae) tvoria pletivové stielky veľké často i niekoľko metrov. K podkladu prirastajú príchytnými vláknami - pakorienkami, z ktorých vyrastá pabyľka nesúca rôzne tvarované palístky. Niektoré druhy majú náznaky vodivého pletiva.

Oddelenie: Červenoočká

Červenoočká (Euglenophyta) žijú hlavne v sladkých vodách, kde sú dôležitou zložkou fytoplanktónu. Typickým znakom je bičíkatá stielka. Bičíky vyrastajú z prednej časti bunky, kde sa nachádza svetlocitlivá stigma tvoriaca samostatnú organelu (preto názov oddelenia). V plastidoch sa nachádzajú chlorofyl a+b, ß-karotén a xantofyly. Rozmnožujú sa priečnym delením bunky. Nepriaznivé podmienky prečkávajú tak, že sa prestanú pohybovať a vylučujú sliz, prípadne tvoria cysty.

Vo výžive červenoočiek sa uplatňuje autotrofia aj heterotrofia. V prostredí bohatom na organický dusík strácajú chloroplasty a živia sa organickými látkami, ktoré prijímajú vo forme roztokov.
Zaujímavé: U červenoočiek by som ešte spomenul takú zaujímavosť, že účinkom niektorých antibiotík zostanú trvale apochlorickými (stratia chloroplasty), pričom prejdú kompletne na heterotrofný spôsob výživy. Toto je jedným z viacerých dôkazov endosymbiotickej teórie. Tá hovorí o tom, že niektoré organely (chloroplasty, mitochondrie, bičíky) boli kedysi dávno samostatne žijúce prokaryotické organizmy, ktoré začali žiť symbioticky s eukaryotickou bunkou, až sa v priebehu evolúcie dostali do nej a stratili svoju samostatnosť. V prípade červenoočiek vykazuje citlivosť chloroplastov na antibiotiká ich prokaryotický charakter (pretože ATB sú selektívne účinné len na bakteriálne prokaryotické bunky).

Oddelenie: Zelené riasy

Z asimilačných farbív majú zelené riasy (Chlorophyta) prítomné chlorofyl a+b, ß-karotén a xantofyly. Zásobnou látkou je škrob. Tvoria najpočetnejšiu skupinu rias, z ktorej sa vyvinuli vyššie rastliny.

Trieda: Vlastné zelené riasy

Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae) sú riasy jednobunkové s bičíkatou alebo kokálnou stielkou a mnohobunkové s vláknitou a pletivovou stielkou. Jednobunkové môžu vytvárať kolónie alebo cenóbiá. Rozdiel medzi nimi je v tom, že zatiaľ čo v kolónii je rôzny počet rôzne starých buniek pospájaných slizom, v cenóbiu je vždy rovnaký počet buniek (4, 16, 32 a pod. - charakteristické pre každý druh) pochádzajúcich z tej istej materskej bunky. Veľa druhov však žije samostatne. Rozmnožujú sa delením.

Chlamydomonády (Chlamydomonas spp.) sa vyskytujú v stojatych vodách alebo v pôde. Sú to jednobunkové riasy pohybujúce sa pomocou dvoch bičíkov.

Váľač (Volvox) žije v guľatých mnohobunkových cenóbiách. Jedince žijúce v cenóbiách sa v rôznej miere špecializujú vzhľadom na určité funkcie a môžu byť navzájom zrastené. Bunky sú v cenóbiu uložené na povrchu a vnútro vytvára sliz. Rozmnožujú sa tvorbou dcérskych cenóbií tak, že niektoré bunky sa začnú deliť a vytvoria tak menší guľovitý útvar, ktorý sa osamostatní.

 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.