Dráždivé svalové tkanivo

Svalové bunky, podobne ako neuróny, môžu chemickým, elektrickým alebo mechanickým podráždením vytvárať akčný potenciál, ktorý sa šíri pozdĺž ich svalovej membrány. Na rozdiel od neurónov majú svalové bunky sťahový mechanizmus, ktorý je aktivovaný akčným potenciálom. Sval sa všeobecne delí na tri typy: kostrový, srdcový a hladký, aj keď hladký sval nie je jednotnou homogénnou kategóriou. Kostrové svaly vytvárajú mohutnú masu somatického svalstva. Majú zreteľné priečne pruhovanie, normálne sa nesťahujú bez nervového podnetu, nemajú anatomické ani funkčné prepojenie medzi jednotlivými svalovými vláknami a sú všeobecne pod voľnou kontrolou (zabezpečujú vôľové pohyby). Kostrový sval nemá nijaké bunkové hranice, ale skladá sa z vlákien s priemerom asi 100μm, s dĺžkou až po rozmer svalu. Obsahuje všetky organely vo veľkom množstve. Bunky sú obklopené vzrušivou membránou, sarkolemou. Vzrušenie prichádza cez nervovosvalovú platničku zásobujúceho nervu. S motoneurónmi tvoria motorickú jednotku, pričom neurón zásobuje 20 až 1000 vlákien podľa potrebnej jemnosti pri riadení pohybu. Srdcový sval má tiež priečne pruhovanie, ale funkčne tvorí syncýtium a rytmicky sa sťahuje i po denervácii. Skladá sa asi z 10μm hrubých, rozvetvených buniek, ktoré sú od interstícia oddelené vzrušivou membránou. Susedné bunkové membrány sú navzájom pospájané pre vzruchy voľne priechodnými interkalárnymi diskami. Z toho dôvodu sa šíri vzruch v myokarde ako v syncýtiu. Vzruch vzniká automaticky v sínusovom uzle. Nervovosvalové platničky nie sú v myokarde potrebné. Miesto toho sú v myokarde zakončenia vegetatívnych nervov, pomocou ktorých sa riadi automatická činnosť srdca. Srdce pracuje ako pumpa obehového systému. Hladký sval nemá priečne pruhovanie. Tvoria ho zväzky jednotlivých vretenovitých, 5μm hrubých buniek, ktoré ležia vedľa seba a ich membrány čiastočne splývajú do nexov. Tieto spojenia dovoľujú prechod podráždenia medzi bunkami ako v syncýtiu. Činnosť tu prebieha dvoma rôznymi spôsobmi:

Svalstvo v gastrointestinálnom kanáli, utere a urethre nemá koncové platničky. Nervy sa končia voľne a pôsobia cholínergicky. Sval pracuje automaticky: bunky tvoria spontánne alebo na základe tlaku vzduchu. Tieto bunky označujeme ako tzv. vzrušiče (pacemaker cells). Vznik vzruchu vyvoláva jeden z vegetatívnych nervov, čo spôsobuje len modifikáciu svalového tonusu alebo kontrakciu orgánov.