Výsledný, dlhodobý sťah sa nazýva kontraktúra.
Bezprostredným zdrojom energie pre svalovú kontrakciu je ATP. Hydrolýza väzieb medzi fosfátovými zbytkami v tejto zlúčenine je spojená s uvoľňením veľkého množstva energie, tieto väzby sa preto označujú ako vysokoenergetické fosfátové väzby (makroergné). Vo svale sa hydrolýza ATP na adenozíndifosfát (ADP) katalyzuje kontraktilnou bielkovinou myozínom. Táto adenozíntrifosfatázová aktivita sa nachádza v hlavách myozínových molekúl, ktoré sú v kontakte s aktínom. ATP rovnako poskytuje energiu pre aktívny transport Ca2+ do sarkoplazmatického retikula. Ako kontrakcia, tak relaxácia svalu vyžaduje tiež ATP. Typy kontrakcií
Svalová kontrakcia znamená skrátenie sťahových elementov. Pretože však svaly majú v sériovom usporiadaní s kontraktilným mechanizmom i elastické a viskózne elementy, môže nastať kontrakcia bez povšimnuteľného skrátenia dĺžky celého svalu. Takýto sťah sa nazýva izometrický (,,rovnaká dĺžka“). Sťah pri nemeniacom sa zaťažení, pri ktorom sa približujú konce svalov, je sťah izotonický (,,rovnaké napätie“).

Sumácia sťahov
Elektrická odpoveď svalových vlákien na opakované dráždenie sa podobá odpovedi u nervov. Svalové vlákno je elektricky refraktérne iba v priebehu stúpania a v časti zostupnej fázy hrotového potenciálu. Práve v tomto okamihu začína kontrakcia vyvolaná prvým podnetom. Pretože však sťahový mechanizmus nemá refraktérnu fázu, opakované dráždenie, ktoré predchádza relaxácii, privodí prídatnú aktiváciu sťahových elementov. Ich odpoveď sa pri tom pripočíta k doterajšej kontrakcii. Tento jav je známy ako sumácia sťahov. Napätie vzniknuté behom sumácie je omnoho vyššie ako v priebehu jedného svalového trhnutia. Pri rýchlom, opakujúcom sa dráždení sa kontraktilný mechanizmus aktivuje opakovane pred každou relaxáciou a jednotlivé odpovede preto splývajú v jediný spojitý sťah. Táto odpoveď sa nazýva tetanus alebo tetanický sťah. Keď nie je relaxácia medzi podnetmi, ide o úplný tetanus (hladký tetanus), ak sú medzi sumujúcimi sa podnetmi obdobia neúplnej relaxácie, ide o neúplný tetanus (vlnitý tetanus). Pri úplnom tetane sa vyvíja asi 4 krát vyššie napätie, než pri jednotlivom svalovom trhnutí. Pri štúdiu jednotlivých svalov bolo zistené, že frekvencia podnetov, pri ktorých dochádza k sumácii sťahov, závisí na trvaní svalového trhnutia.

Schodišťový fenomén
Ak je kostrový sval dráždený sériou maximálnych podnetov o frekvencii, ktorá je práve pod tetanickou frekvenciou, stúpa napätie behom každého trhnutia, až sa po niekoľkých kontrakciách dosiahne stále napätie pre každý ďalší sťah.