Tento fenomén sa nazýva schodišťový (,,staircase“) fenomén. Je spôsobený zatiaľ málo známymi metabolickými dejmi v aktomyozíne, ktoré umožňujú, že schopnosť vyvinúť napätie rastie s jeho opakovaním. Tento jav nesúvisí so sumáciou sťahou a tetanom a podobný jav sa dá pozorovať tiež u srdcového svalu.

Vzťah medzi dĺžkou a napätím svalu a rýchlosťou kontrakcie
Napätie, ktoré vyvíja sval pri izometrickej kontrakcii (celkový tonus), i pasívne napätie, ktoré vyvíja nedráždený sval sa menia s dĺžkou svalového vlákna. Rozdiel medzi pasívnym napätím a celkovým napätím pri určitej dĺžke svalu odpovedá miere napätia spôsobeného sťahom, tzn. aktívnemu tonusu. Pasívny tonus spočiatku stúpa pomaly, akonáhle je však sval preťažený, stúpa rýchlo. K ruptúre svalu dochádza vtedy, keď je sval natiahnutý na trojnásobok svojej rovnovážnej dĺžky, tzn. dĺžky ochabnutého svalu, oddeleného od spojenia s kosťou.
Dĺžka svalu, pri ktorej je aktívne napätie maximálne, sa obvykle nazýva pokojová dĺžka.