Arbovírusy tvoria početnú skupinu RNA vírusov, ktoré sú prenášané článkonožcami (komáre, kliešte,...) Sú pôvodcami rôznych typov tropických horúčok, encefalitíd prenášaných komármi a kliešťami.
V strednej Európe spôsobujú kliešťovú encefalitídu. Prenášačmi sú hlavne kliešte z rodu Ixodes ricinus. U nás sú ohniská nákazy na Západnom Slovensku na Záhorí, v oblasti pohoria Tribeč, Rožňavska a na Považí. Maximum výskytu je v neskorom lete. Okrem strednej Európy sa kliešťové encefalitídy vyskytujú aj v krajinách Škandinávie, východnej Európy a Ázie.
Anatómia
Anatómia mozgu – predný mozog, stredný mozog, zadný mozog, meningy
Mozog odlišuje ľudí od iných živočíchov. Dáva nám schopnosť myslieť, komunikovať, učiť sa, pamätať si. Je sídlom citov: lásky, nenávisti, odpúšťania, súcitu, ...
Mozog dospelého človeka váži 1,5 kg a obsahuje 10 miliárd nervových buniek. Je uložený v lebke, ktorá ho chráni pred vonkajšími vplyvmi a obalený mozgovými plenami. Ochranu a výživu mozgu zabezpečuje aj mozgovomiechový mok tvorený v štyroch mozgových komorách. Na priereze mozog pozostáva zo šedej a bielej hmoty. Šedú hmotu tvoria telá nervových buniek, bielu hmotu tvoria nervové vlákna.
1. Zadný mozog
Je vývojovo najstaršou časťou mozgu. Patrí k nemu mozoček a väčšina mozgového kmeňa. Prvou časťou mozgu a mozgového kmeňa je predĺžená miecha, ktorá spája mozog s miechou.
Je reflexným centrom celého organizmu, kontroluje a riadi dýchanie, srdcovú činnosť, krvný tlak a pohyby tráviaceho systému. Je takisto centrom vôľou neovplyvniteľných pokynov ako kýchanie, hltanie, kašeľ. Prechádzajú ňou nervové vlákna, ktoré spájajú mozog so svalmi končatín. Tieto vlákna (nazývané pyramídové) sa v mieste deccusatio pyramidalis krížia, tzn. pravá strana mozgu riadi ľavú stranu tela a naopak. Vystupujú z nej aj niektoré hlavové nervy.
Ďalšou časťou mozgového kmeňa je Varolov most. Z neho takisto odstupujú hlavové nervy. V tkanive mosta, predĺženej miechy a stredného mozgu (posledná časť mozgového kmeňa) sú roztrúsené oblasti tesne spájajúce šedú a bielu hmotu a vytvárajúce sieťové (retikulárne) útvary. V období bdelosti nepretržite pracujú, tvoria impulzy, udržujú nás pri vedomí. Ak tie to impulzy slabnú, zaspávame. Pri poškodení retikulárnych útvarov dochádza k poruchám vedomia.
Mozoček je tvorený dvoma lalokmi, ktoré sú silne zbrázdené. Spolu s orgánmi rovnováhy vo vnútornom uchu kontroluje polohu tela a jeho jednotlivých častí ako aj chôdzu.
2. Stredný mozog
Nachádza sa nad Varolovým mostom a je súčasťou mozgového kmeňa. Centrálnou časťou stredného mozgu prebieha mozgový kanál, ktorým ide mozgovomiechový mok.
3. Predný mozog
Je tvorený medzimozgom a mozgovou kôrou. V oblasti medzimozgu pozostávajúceho z talamu a hypotalamu sa nachádza tretia mozgová komora. Spolu s niektorými časťami mozgovej kôry a s ďalšími dráhami tvoria tzv. limbický systém, sídlo vášní a základných živočíšnych pudov. Hypotalamus udržuje stálu telesnú teplotu a rovnováhu tekutín.
Mozgová kôra je najväčšou a vývojovo najmladšou časťou. Je sídlom predstavivosti, rozumu a tvorivosti. Rozdeľuje sa do dvoch mozgových hemisfér. Vo vnútri každej hemisféry je dutina - bočná mozgová komora, v ktorej vzniká mozgovomiechový mok. Na povrchu hemisfér vidieť závity (gyry), ktoré sú od seba oddelené ryhami (brázdami). Mozgové hemisféry sa delia na štyri laloky:
čelový (frontálny) - zodpovedá za schopnosť plánovať, rozhodovať, vyberať. Obsahuje aj časť, ktorá riadi vôľové pohyby,
spánkový (temporálny) - spracúva sluchové impulzy
temenný (parietálny) - zodpovedá za vnímanie dotykov, tepla, bolesti a telesnej polohy, nazýva sa aj senzorická kôra
záhlavný (okcipitálny) - zraková kôrová oblasť
Príznaky
Klinické príznaky kliešťovej encefalitídy, inkubačná doba, zápal meningov
Klinické príznaky sa líšia v závislosti od vírusu, ktorý encefalitídu spôsobil, formy encefalitídy a rozsahu poškodenia.
Inkubačná doba je 2 - 28 dní. Prvá fáza infekcie sa podobá chrípke. Prejavuje sa celkovou slabosťou, únavou, bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, problémami s trávením. Po prvej fáze nasleduje bezpríznakové obdobie charakterizované zlepšením stavu. Trvá 1 - 20 dní. V druhej fáze sa dostavujú príznaky z postihnutia centrálneho nervového systému. Chorí sú svetloplachí, schvátení, majú silné bolesti hlavy, svalstva šije a chrbta, nauzeu, zvracajú. Horúčka môže vystúpiť na 40 až 41°C. Niekedy sa pridružujú ďalšie príznaky - motorický nepokoj, poruchy koordinácie, svalové kŕče, obrny, poruchy vedomia, v ťažších prípadoch až kóma alebo smrť. V priaznivých prípadoch trvá horúčka 3 až 7 dní a s jej poklesom sa zastavuje postup ochorenia.
