Rastliny sú schopné príjmať všetky látky potrebné k životu len v minerálnej forme. Výživ-né látky, nachádzájúce sa v org. hmote, v humuse alebo v org. hnojivách, môžu rastlinám slúžiť a avýživu až po predchádzajúcej mineralizácií tj. po rozložení organickej hmoty. Intenzita rastu rastlín okrem iného závisí o dmnožstva príjmaných minerálnych látok – živín. S ohľadom na rastový stav a vývinové štádium třeba určiť množstvo a pomer živín, ktoré najpriaznivejšie ovplyvňujú výšku a kvalitu úrody.
Živiny - pre normálny rast a vývin rastlina potrebuje desať základných prvkov, ktoré nazývame biogénne – nevyhnutné pre život. Sú to kyslík, vodík, uhlík, dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík, síra železo. Keby vo výžive niektorý z týchto prvkov chýbal, rastlina by žila len dovtedy, pokiaľ by jej stačili zásobné látky. Po ich vyčerpaní by zahynula. Okrem týchto zákl. prvkov sa vrastline ešte nachádzajú iné prvky, avšak len v nepatrných množstvách v stopách, a preto sa tiež nazývajú stopové prvky. Sú to bór, aodík, kremík, zinok. Meď.
Rastliny príjmajú živiny buď zo vzduchu (kyslík, uhlík) alebo a to podstatnú časť z pôdy (dusík, fodfor, draslík, horčík, vápnik a iné). Pritom rastliny nepríjmajú prvky v čistej forme, ale vo forme rozličných chemických zlúčenín. Napríklad fodofor príjmajú vo forme kyseliny fosforečnej, dusík vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej a pod. Všetjky živiny musia byť v rovnováhe. Liebigov zákon minima hovorí: “Ak sa v pôde vykytuje jeden zo základných biogénnych prvkov (N, P, K, Ca) v nedosatočnom množstve, rastlina môže využiť aj ostatné tri živiny len v obmedzenej forme, hoci ich je v pôde dostatok.
Význam jednotlivých prvkov pre rastliny. Kyslík, uhlík a vodík - Sú to základné stavebné prvky rastliny. Kyslík a uhlík rastliny príjmajú zo vzduchu. Člověk nemôže ovplyvniť ich prísun, snáď lentým, keď dbá, aby ratsliny neboli zaprášené. Rastlinazískava vodík rozkladom vody při fotosyntéze. Dusík- je to jeden z najdôležitejších prvkov vo výžive rastlín. Rastliny ho príjmajú vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej, len bôbovité rastliny prostredníctvom hrčkotovrných baktérií využiváť dusík v čistej forme z ovzdušia. Rastliny majú veľkú spotrebu udsíka, napríklad rodiaca jabloň odčerpá 7 kg dusíka za rok. Preto rastliny terba pravidelne zásobovať dusíkom samozrejme v dávkach úmerým ostatným dodávaným živinám.