DOLNÉ DÝCHACIE CESTY

Hrtan

Hrtan je uložený pred dolnou časťou hltana a pred pažerákom. Dá sa nahmatať pod kožou pokrývajúcou prednú plochu krku. Kostru hrtana tvoria chrupky, spojené kĺbmi a väzmi. Najväčšia chrupka hrtana je štítna chrupka. Má dve bočné platne, ktoré sa vpredu spájajú pod ostrým uhlom, vyčnievajúcim ako hrbolček na prednej ploche krku (obzvlášť silne vystupujú u mužov). Vzadu vybiehajú z bočných platní štítnej chrupky nahor i nadol výbežky, ktoré označujeme ako horné a dolné rohy štítnej chrupky. Štítna chrupka je spojená väzivovou blanou s jazylkou, ktorá je uložená nad ňou. Takto je hrtan zavesený na jazylke. Ďalšia chrupka hrtana má tvár prstienka a nazýva sa chrupkou prstencovitou. Je spojená kĺbmi s dolnými rohmi štítnej chrupky. Vzadu je širšia a na túto časť nasadajú dve trojboké pyramídovité chrupky krhlovité.

Medzi prstencovitou chrupkou a krhlovitými chrupkami sú kĺby, ktoré umožňujú pohyby krhlovitých chrupiek. Krhlovité chrupky vybiehajú na spodnej časti na dva výbežky. Smerom dopredu smeruje hlasivkový výbežok, na ktorý sa upínajú hlasivkové väzy. Smerom dozadu vybieha svalový výbežok, na ktorý sa upínajú svaly pohybujúce krhlovitými chrupkami. K vnútornej ploche štítnej chrupky je pripevnená ďalšia chrupka, ktorá má tvar tenisovej rakety. Rozšírenou časťou prekrýva vchod do hrtana a nazýva sa preto hrtanovou príchlopkou.

Na chrupky hrtana sa upínajú početné drobné priečne pruhované svaly, ktoré pohybujú kĺbmi spojenými s chrupkami. Svaly vplývajú najmä na krhlovité chrupky, a tým na hlasivkové väzy, ktoré medzi sebou uzatvárajú hlasivkovú štrbinu. Niektoré svaly otvárajú, niektoré uzatvárajú hlasivkové väzy. Takto tieto svaly regulujú prechod vzduchu z hrtana do pľúc a tým, že napínajú alebo povoľujú hlasivkové väzy, umožňujú a podmieňujú vydávanie hlasu.

Dutinu hrtana rozdeľujeme na hornú, strednú a dolnú časť. Hornú časť označujeme ako predsieň hrtana. Otvorom, ktorý označujeme ako vchod hrtana, je spojená s hltanom. Stredná časť hrtana je ohraničená zdola hlasivkovými väzmi, ktoré sú pokryté sliznicou a podmieňujú pravé hlasivkové väzby. Zhora je oddelená stredná časť hrtana od predsiene nepravými hlasivkovými väzmi, ktorých podkladom sú zosilnené pruhy väziva. Tieto pruhy väziva sa však na rozdiel od hlasivkových väzov ani nenapínajú, ani nepovoľujú a ani sa nezúčastnia na otváraní a uzatváraní hlasivkovej štrbiny. Dolná časť hrtana spája hrtan s priedušnicou. Hrtan je vystlaný sliznicou podobného usporiadania ako sliznica v nosovej dutine.

Priedušnica

Priedušnica tvorí pokračovanie dýchacích ciest. Je to rúrka, ktorej priemer je 12 – 14 cm. Tvoria ju chrupkové prstence spojené väzivom. Chrupkové prstence nie sú úplné, ale majú tvár podkovy vzadu otvorenej. V tejto časti je stena priedušnice doplnená väzivom, ktorom prebiehajú snopce hladkej svaloviny. Je uložená pred pažerákom, s ktorým spolu prechádza z krku do hrudníka. Vo výške štvrtého hrudného stavca sa rozdeľuje na pravú a ľavú priedušku pre pravé a ľavé pľúca. Prieduška pre pravé pľúca je hrubšia ako prieduška pre ľavé pľúca. Priedušky majú podobnú stavbu ako priedušnica. Priedušnica je vystlaná sliznicou, ktorá podobne ako sliznica hrtana je na povrchu pokrytá viacvrstvovým epitelom s pohyblivými riasinkami. V podslizničnom väzive je množstvo drobných žliaz.

Pľúca

Pľúca sú vložené do hrudníkovej dutiny. Pravé pľúca vyplňujú pravú, ľavé ľavú polovicu hrudníka. Od seba sú oddelené medzipľúcím. Tvár pľúc je určený tvarom hrudníkovej dutiny. Možno povedať, že pľúca majú tvár nepravidelného kužeľa, ktorý svojou širokou spodinou nalieha na bránicu; hrot prečnieva niekoľko centimetrov nad prvé rebro a kľúčovú kosť do výšky tela prvého hrudníkového stavca. Preto sú dýchacie cesty hrotov pľúc najlepšie počuteľné v nadkľúčovej jamke. Na vnútornú plochu steny hrudníka nalieha rebrová plocha pľúc, ktorá je zakrivená podľa zakrivenia z hrudníkovej steny. Smerom k medzipľúciu je obrátená medzipľúcna plocha. Na tejto ploche vstupujú do pľúc pravá a ľavá prieduška. Spolu s nimi vstupujú do pľúc vetvy pľúcnice a vystupujú pľúcne žily. Miesto vstupu a výstupu týchto útvarov označujeme ako bránu pľúc. Dolná časť medzipľúcnej plochy nalieha na srdce. V tomto mieste je plocha vyhĺbená (vyhĺbenina srdca). Vyhĺbenie je viac vyznačené na ľavých pľúcach, keďže srdce je uložené viac v ľavej polovici hrudníka. Preto aj ľavé pľúca sú o niečo menšie ako pravé. Zárezy rozdeľujú pľúca na laloky. Pravé pľúca sú dvoma zárezmi rozdelené na horný, stredný a dolný lalok. Ľavé majú iba jeden zárez, ktorý ich rozdeľuje na horný a dolný lalok.

Farba pľúc u dospelého človeka je sivoružová, u malého dieťaťa svetloružová. Sivastú farbu pľúcam dospelého človeka dodávajú čiastočky prachu, ktoré sa pri dýchaní zachycujú v pľúcach. Na povrchu pľúc je mriežkovitá kresba, ktorá povrch pľúc rozdeľuje na nepravidelné políčka. Každé políčko zodpovedá jednému lalôčiku, z ktorých sa pľúca skladajú.