- Skladba pľúc
Pľúca u človeka majú veľmi dôležitú stavbu. Priedušky vstupujúce do pľúc sa rozvetvujú na tenšie a tenšie vetvičky a vytvárajú tak prieduškový (bronchiálny) strom. Najtenšie koncové vetvičky bronchiálneho stromu ústia do mechúrikov (alveol) pľúc, ktoré predstavujú miesta, kde sa deje vlastná výmena dýchacích plynov. Stena mechúrikových (alveolárnych) kanálikov a najmä mechúrikov je veľmi tenká a tvorí ju jedna vrstva tenkých plochých epitelových buniek. Okolo nich je tenká vrstvička väziva, v ktorom prebieha hustá sieť krvných kapilár, do ktorých krv privádza pľúcnica a odvádzajú pľúcne žily. Takto kapiláry naliehajú tesne na steny pľúcnych alveol, pričom tenkosť ich stien dovoľuje ľahkú výmenu dýchacích plynov.

Pľúca sú na povrchu obalené popľúcnicou, ktorá je pevne zrastená s pľúcami. Popľúcnica je časťou mokvavej blany, ktorý vystiela dutinu hrudníka ako tzv. pohrudnica. Popľúcnica a pohrudnica sú spojené a do seba prechádzajú pri híle pľúc a obaľujú aj útvary, ktoré tu vstupujú do pľúc a vystupujú z pľúc. Pohrudnica a popľúcnica majú podobnú skladbu ako pobrušnica. V podstate ide o väzivovú blanu pokrytú na povrchu jednou vrstvou plochých epitelových buniek. Medzi popľúcnicou a pohrudnicou je štrbina – pohrudnicový priestor, v ktorom je za normálnych okolností malé množstvo riedkej tekutiny, ktorá zvlhčuje povrch popľúcnice a pohrudnice a umožňuje tak hladké pohyby pľúc pri dýchaní.

Cez pľúca prebieha malý čiže pľúcny krvný obeh, vychádzajúci z pravej komory srdca ako pľúcnica a končiaci sa v ľavej predsieni srdca, do ktorej sa vlievajú pľúcne žily. Pľúcnica sa v pľúcach rozvetvuje, prebieha súbežne s bronchiálnym stromom a plní krvou kapilárne siete okolo alveol. Krv sa odvádza pľúcnymi žilami. Tento obeh slúži ako okysličovanie krvi a stojí teda v službách celého organizmu. Označujeme ho ako funkcionálny obeh. O výživu pľúc sa stará obeh výživový, ktorý tvoria tenké tepny vychádzajúce zo srdcovnice, prebiehajúce spolu s prieduškami. Nazývame ich prieduškovými tepnami.

MECHANIZMUS DÝCHANIA

V pľúcach sa kyslík viaže na hemoglobín a oxid uhličitý sa z krvi uvoľňuje. Krv sa takto regeneruje a nadobúda schopnosť ustavične zásobovať tkanivá kyslíkom a odnášať oxid uhličitý. Dej, ktorý sa odohráva v pľúcach, nazývame pľúcnym čiže vonkajším dýchaním. Okrem toho poznáme aj vnútorné čiže tkanivové dýchanie, pri ktorom kyslík s krvi prichádza do tkanív a oxid uhličitý z tkanív do krvi. Pri vonkajšom dýchaní sa vymieňajú látky medzi krvou a vzduchom v pľúcach, pri vnútornom dýchaní prebieha výmena látok medzi krvou a tkanivami. Vonk. a vnút. Dýchanie spája krv ako transportér kyslíka a oxidu uhl. Preto sa vždy choroby cirkulačného aparátu prejavujú na dýchaní a opačne, poruchy dýchania na cirkulácii.

Vonkajšie dýchanie

V pľúcach prechádza kyslík z alveolárneho vzduchu do krvi a viaže sa nestálou väzbou na hemoglobín. Oxid uhl. ide opačným smerom, t.j. z krvi do alveolárneho vzduchu. Kyslík a oxid uhl., ktoré nazývame spolu dýchacími plynmi, prechádzajú pritom cez jemné steny kapilár a pľúcnych mechúrikov. Odpor, ktorý dýchacie plyny pri prechode prekonávajú, je veľmi malý, možno povedať, že neprichádza ako prekážka výmeny plynov vôbec do úvahy. Prechod dýchacích plynov a smer prechodu sa spravuje fyzikálnymi zákonmi. Závisí to od parciálnych tlakov kyslíka a oxidu uhličitého v pľúcnom vzduchu a krvi.

V pľúcach je parciálny tlak kys. vysoký, v krvi nízky. Aby sa tlakový rozdiel vyrovnal, prechádza kys. z pľúc do krvi. Opačne je to s oxidom uhl. Parciálny tlak oxidu uhl. v krvi je vyšší než parciálny tlak oxidu uhl. v alveolárnom vzduchu, preto oxid uhl. prechádza z krvi do pľúcneho vzduchu. Keď sa tlaky vyrovnajú, výmena prestane. To sa môže stať vtedy, keď kyslíka z alveolárneho vzduchu bude ustavične ubúdať a oxidu uhličitého pribúdať. Aby sa umožnila nepretržitá výmena kys. a oxidu uhl. medzi krvou a pľúcnym vzduchom, treba, aby sa pľúcny vzduch ustavične obnovoval, aby sa parciálny tlak kyslíka udržoval neprestajne na vysokom stupni a oxidu uhl. na nízkom stupni. Toto sa uskutočňuje pľúcnou ventiláciou – vdychom a výdychom.

Mechanizmus vdychu

Vdych a výdych, ktoré sa periodicky striedajú, asi 16-krát za 1 min., vzniká roztiahnutím alebo stiahnutím pľúc. Pretože pľúca nemajú svoju vlastnú svalovinu, rozširujú a sťahujú sa pomocou hrudníka a dýchacích svalov. Pľúca sú uložené v hrudníkovej dutine vzduchotesne a s atmosférou súvisia len pomocou dýchacích ciest. Povrch pľúc pokrýva jemná väzivová blana – popľúcnica. Popľúcnica bez prerušenia prechádza na vnútornú stenu hrudníka, ktorú vystiela, a nazýva sa pohrudnica. Pohrudnica a popľúcnica priliehajú tesne na seba, ale nezrastajú. Medzi nimi je trocha slizkej tekutiny, ktorá slúži na to, aby sa pohrudnica a popľúcnica pri dýchaní ľahko po sebe kĺzali. Pri rozširovaní hrudníka ťahá pohrudnica popľúcnicu, lebo sa nemôžu od seba oddialiť, a tým sú pľúca donútené rozširovať sa. Pri rozšírení pľúc poklesne tlak v pľúcach, preto otvorenými dýchacími cestami sa tlačí vzduch zvonku, kde je väčší tlak.