Hrudník sa rozširuje pomocou vdychových svalov. Vdychové svaly sa delia na priame a pomocné. Priame dýchacie svaly sú tie, ktoré sa upínajú len na hrudníkový kôš a zúčastňujú sa na každom vdychu. Pomocné dýchacie svaly sú tie, ktoré sa upínajú na hrudník iba jedným koncom. Druhý koniec sa upína na hlavu alebo na pletenec hornej alebo dolnej končatiny. Pomocné dýchacie svaly sa zúčastňujú iba na hlbokom vdychu. Medzi priame vdychové svaly počítame vonkajšie medzirebrové svaly a bránicu. Vonkajšie medzirebrové svaly idú z vyššie uloženého rebra zozadu smerom šikmo dolu a dopredu. Pri ich zmrštení rozšíria sa medzirebrové priestory a horné rebrá idú smerom hore a dopredu, dolné rebrá sa pohybujú viacej na boky. Smer pohybu rebier pri zmrštení vonkajších medzirebrových svalov určujú ich úpony na rebrá. Vonkajšie medzirebrové svaly sa upínajú na dolné rebro vo väčšej vzdialenosti od chrbtovej kosti ako na horné rebro. Preto pri zmrštení vonkajších medzirebrových svalov je sila, ktorá pôsobí na dolné rebro, väčšia než sila, ktorá pôsobí na horné rebro. Výsledok je ten, že rebrá sa pohybujú smerom nahor a pritom sa otáčajú v kĺbe, ktorý vytvárajú s chrbtovou kosťou. Dolné rebrá sa pohybujú viacej na bok.

Bránica je plochý, priečne pruhovaný sval, uložený na rozhraní hrudníkovej a brušnej dutiny. Okrajová časť je zo svalových vláken, stredná časť zo šľachoviny. Bránica tvorí dve klenby, ktoré smerujú do hrudníkovej dutiny. Jedna je vpravo, druhá vľavo. Bránica, najmä jej obvodová časť, sa pri vdychu pohybuje smerom do brušnej dutiny, Tým sa rozšíri hrudník smerom nadol. Pri každom vdychu vidíme vyklenutie brušnej steny dopredu. To preto, že bránica pri vdychu vytláča orgány brušnej dutiny dopredu (brušné dýchanie).

Mechanizmus výdychu

Výdych môže obsahovať niektoré pasívne prvky. Váha hrudníkového koša i elasticita rebrových chrupiek, ktoré sa upínajú na prsnú kosť, vracajú hrudník z vdychovej polohy do výdychovej. Až na dokončení výdychu sa zúčastňujú aj výdychové svaly – vnútorné medzirebrové svaly, ktoré majú opačný priebeh než vdychové svaly. Pri ich zmrštení sa hrudníkový kôš zmenšuje, pľúca sa stláčajú a vytlačia zo seba vzduch von.

Osobitné dýchacie pohyby

Okrem zvyčajne prebiehajúceho vdychu a výdychu, ktoré sa u dospelého človeka opakujú asi 14 - 16-krát (u novorodenca až 40- krát) za minútu, vyskytujú sa občas aj zmenené formy dýchania ako kašeľ a kýchnutie. Sú to obranné reakcie, ktorými sa organizmus bráni vniknutiu rozličných škodlivín do pľúc, Kašeľ je prudký výdych cez ústnu dutinu, ktorým sa odstraňujú dráždiace látky z hltanovej dutiny alebo z pľúc. Kýchnutie je tak isto prudký výdych, ktorému predchádza dlhší vdych. Pritom výdych prechádza cez nosovú dutinu, aby sa odstránili dráždiace látky z nosovej dutiny, priedušnice, či priedušiek. Zívanie je predĺžený vdych široko otvorenými ústami. Je prejavom nudy, únavy alebo ospanlivosti. Medzi zvláštne dýchacie pohyby patrí ďalej smiech, smrkanie, stonanie atď.

Zvukové javy pri dýchaní

Pri vdychu a výdychu počujeme nad pľúcami zvyky, ktoré nazývame dýchacími šelestami. Sú spojené s prúdením vzduchu do pľúc a z pľúc. Dýchacie šelesty sú charakteristické pre normálne i pre chorobné dýchanie, ktoré zapríčiňujú chorobné zmeny v pľúcach. Podľa charakteru dýchacích šelestov určuje lekár ochorenie pľúc. Dýchanie sa počúva na hrudníku alebo priamo uchom, alebo pomocou stetoskopu a fonendoskopu, ktoré sa používajú častejšie aj preto, že pomocou nich sa počuje menšia časť pľúc, čo je výhodnejšie.

Vitálna kapacita pľúc

Dospelý človek vdýchne naraz asi 500 ml vzduchu a práve toľko i vydýchne. Toto množstvo vzduchu sa nazýva dýchací čiže respiračný vzduch. Ale človek môže vdýchnuť ešte určité množstvo vzduchu po normálnom vdychu. Tento vzduch (asi 2 l) sa nazýva doplnkový (komplementárny). Aj po normálnom výdychu môžeme vydýchnuť ešte určité množstvo vzduchu, t.j. tzv. zásobný (rezervný) vzduch, ktorého objem je tok isto asi 1,5 – 2 l.
Súčet respiračného, doplnkového a rezervného vzduchu nazývame vitálnou kapacitou pľúc (4 l). Vitálna kapacita pľúc je to množstvo vzduchu, ktoré po najväčšom vdychovom úsilí s najväčším úsilím vydýchneme. Vitálnu kapacitu pľúc môžeme ľahko zistiť spirometrom.