Chemické a chemickoreflektorické usmerňovanie dýchania

Keď pričuchneme k nejakej veľmi zapáchajúcej látke, napr. k čpavku, dych sa nám na určitý čas zastaví. Aj pri studenej sprche možno pozorovať zmenu dýchania. Činnosť dýchacieho centra je teda ovplyvňovaná jednak chemickými látkami, ktoré sa dostali do pľúc priamo, jednak nervovo.

Činnosť dýchacieho ústredia ovplyvňuje priamo a trvalo, t.j. aj za normálnych okolností oxid uhličitý. Zvýšené napätie oxidu uhličitého v tepnovej krvi, ktorá obmýva dýchacie ústredie, vyvoláva prehĺbené a zrýchlené dýchanie – polypnoe. Znížené napätie oxidu uhličitého vyvoláva zasa spomalené dýchanie a stav bez dychu – apnoe. Aj kyslík ovplyvňuje dýchacie ústredie, pravda, oveľa menej.

Nie je to tak dávno, čo boli objavené tzv. chemoreceptory, t.j. zakončenia citlivých nervov, ktoré sú podrážditeľné chemickými vplyvmi z krvi. Chemické látky z krvi vyvolávajú v určitých oblastiach podráždenie , ktoré sa ďalej šíri po nervovom vlákne až do dýchacieho ústredia, kde ovplyvni tvorenie vzruchov. Vidíme, že dýchacie ústredie sa môže podráždiť aj nervovoreflektoricky. Chemické zmeny v zložení krvi sa týkajú predovšetkým obsahu kyslíka a oxidu uhličitého. Chemosenzibilné zóny boli s určitosťou dokázané v krčnicovom klbku v oblasti rozvetvenia spoločnej krčnice, ďalej v oblasti oblúka aorty, teda v blízkosti známych presoreceptorov – nervových zakončení, citlivých na zvýšenie alebo zníženie krvného tlaku, ktoré reguluje krvný tlak. V regulácii dýchania hrajú chemosenzibilné zóny významnú úlohu, napr. pri narkóze, keď citlivosť dýchacieho ústredia voči oxidu uhličitému je veľmi nízka. Dýchanie sa udržuje najmä prostredníctvom nervového spojenia a ovplyvnenia dýchacieho ústredia z chemosenzibilných zón, ktoré sú citlivé predovšetkým na nedostatok kyslíka. Je pravdepodobné, že chemosenzibilné zóny sa nachádzajú aj vo svaloch, a preto dýchanie možno reflektoricky ovplyvniť takmer zo všetkých oblasti tela. Na záver možno povedať, že kyslík a oxid uhličitý pôsobia na dýchacie ústredie jednak priamo, jednak ho ovplyvňujú nervovou cestou z periférie organizmu, predovšetkým z chemosenzibilných zón.

Usmerňovanie dýchania mechanickoreflektoricky

Okrem chemických látok (najmä kyslíka a oxidu uhličitého) ovplyvňujú a regulujú dýchanie aj dostredivé vlákna blúdivého nervu (desiaty mozgový nerv). Dostredivé citlivé vlákna blúdivého nervu sa rozvetvujú aj priamo v pľúcnych mechúrikoch. Zvýšené alebo znížené napätie stien pľúcnych mechúrikov, vyvolané rozšírením pľúc – vdychom, alebo zmrštením pľúc – výdychom, je podnetom pre vyvolanie nervových vzruchov, ktoré idú po dostredivých vláknach blúdivého nervu do mozgu do dýchacieho centra a umožňujú striedanie vdychu a výdychu. Pri vdychu sa steny pľúcnych mechúrikov roztiahnú, podráždia sa citlivé zakončenia nervu na zvýšenie tlaku a tým sa ovplyvní dýchacie centrum v tom zmysle, že sa vdych zamení za výdych. Podobne je to aj pri výdychu. Pri výdychu uvoľnené steny pľúcnych mechúrikov znovu podráždia citlivé zakončenia blúdivého nervu a vzniknuté vzruchy sa dostávajú do dýchacieho ústredia, ktoré umožňujú vdych. Takto sa reflektoricky usmerňuje striedanie vdychu a výdychu. Každý vdych nesie so sebou zárodok výdychu a každý výdych zárodok vdychu. Hĺbku vdychu i výdychu určuje poloha bránice. Keď dýchame povrchovo, je tonus bránice veľký a výkyvy bránice pri výdychu alebo vdychu sú malé a opačne, pri hlbokom dýchaní je napätie bránice malé, bránica je voľná a pri dýchaní sa môže viac pohybovať. Z pľúcnych mechúrikov vychádzajú podráždenia, ktoré sa vedú takisto vláknami blúdivého nervu; vyvolávajú vhodné napätie bránice, potrebné pre určitú hĺbku dýchania.

Ale dýchanie je ovplyvnené aj priamo z presosenzibilných zón. Každé zvýšenie alebo zníženie krvného tlaku ovplyvní aj dýchanie. Pokles krvného tlaku zrýchli a prehĺbi dýchanie a opačne. Spojenia medzi dýchaním a krvným obehom sú mnohostranné. Môžu sa uskutočňovať reflektoricky cez presoreflektory a cez chemorecentory, ale aj priamym pôsobením kyslíka a oxidu uhličitého na dýchacie a cievohybné ústredie.

Najmä u mladých ľudí možno badať tzv. respiračnú arytmiu srdca. Pri každom vdychu zvýši sa počet tepov i krvný tlak, pravda, len nepatrne. Veľmi výrazné sú zmeny krvného tlaku i zmeny dýchania pri tzv. Cheyne-Stockesovom dýchaní, keď fázy prehĺbeného a zrýchleného dýchania sa periodicky striedajú s 30 – 50 sekundovým stavom bez dychu. Súčasne s týmito zmenami dýchania mení sa zreteľne aj krvný tlak.

Vplyv mozgovej kôry na dýchanie

Aj mozgová kôra, t.j. najvyššie organizovaná časť nervového systému, ovplyvňuje dýchacie ústredie. Najlepším dôkazom toho je možnosť spomaliť alebo prehĺbiť dych podľa svojej vôle. Ovplyvnenie dýchacieho ústredia vlastnou vôľou nie však úplné. Nie je totiž možné zastaviť dýchanie dlhšie než na jednu minútu, potom nasleduje zrýchlené automatické dýchanie. Ovplyvňovanie dýchania mozgovou kôrou bolo možné dokázať pomocou podmienených reflexov. Ľudí zatvorili do komory so zvýšeným percentom oxidu uhličitého vo vzduchu. To vyvolalo zvýšenú pľúcnu ventiláciu. Keď po viacnásobnom opakovaní pokusu dali ľudí do tej istej komory, ale s normálnym množstvom oxidu uhličitého, aj tak nastala zvýšená pľúcna ventilácia. Zvýšenie pľúcnej ventilácie nebolo vyvolané priamym pôsobením zvýšeného napätia oxidu uhličitého na dýchacie centrum, ale bol to vplyv mozgovej kôry na dýchacie ústredie pomocou tzv. podmienených reflexov.

UMELÉ DÝCHANIE

1. Postihnutého položíme na chrbát
2. Skontrolujeme ústnu dutinu
3. Urobíme záklon hlavy
4. Postihnutému zvrieme prstami krídla nosa a zapcháme tak nosné dierky
5. Nadýchneme sa zhlboka, priložíme svoje ústa tesne nad jeho ústa a vydýchneme do nich vzduch. 6. Oddialime svoje ústa, uvoľníme nos postihnutému, a tým dôjde k vydýchnutiu stlačeného vzduchu
7. Toto robíme 10-15xkrát za minút.