DÝCHACÍ SYSTÉM


Hlavnou funkciou dýchacieho systému (DS) je výmena plynov, tj. prívod kyslíka O2 a vylučovanie oxidu uhličitého (CO2). Výmena plynov sa uskutočňuje:
- ventiláciou (výmena plynov medzi atmosférou a pľúcami),
- distribúciou (podiel jednotlivých častí pľúc na ventilácii)
- difúziou (prestup plynov z alveol do krvi pľúcnych kapilár)
- perfúziou (prietok krvi pľúcnymi kapilárami).
K ďalším dôležitým funkciám patrí udržiavanie rovnováhy vnútorného prostredia (pH) a tvorba reči
Ventiláciu umožňujú dýchacie pohyby hrudníka, pri ktorých sa vzduch nasáva
- nádych (inspírium)
Vzduch sa dostáva do pľúc a prechádza pritom nosom, ústami, priedušnicou a prieduškami, aby sa dostal do dychových vačkov.
Keď sa pľúca naplnia vzduchom, kyslík (O2) prechádza cez stenu dychových vačkov a je transportovaný krvou, cievami - artériami do tela
- výdych (expírium)
Vzduch, ktorý opúšťa pľúca, je nasýtený oxidom uhličitým (CO2). Oxid uhličitý je produktom metabolizmu organizmu.
Krv transportuje oxid uhličitý cievami - vénami do dychových vačkov. V dychových vačkoch sa oxid uhličitý vymieňa za kyslík.
Oxid uhličitý opúšťa telo cez priedušky, priedušnicu, ústa a nos.
Fyziologické dýchanie dosahuje frekvenciu 12-16 dychov/min.
Dýchanie ako mimovoľný proces je riadené dýchacím centrom v predĺženej mieche.

HORNÉ DÝCHACIE CESTY

Nosová dutina

Je to dutina uložená nad ústnou dutinou, od ktorej je oddelená tvrdým a mäkkým podnebím. Vzadu sa otvára do nosohltana zadnými nosovými otvormi – choánami. Vpredu tvoria vstup do nosovej dutiny nozdry, uložené na dolnej ploche vonkajšieho nosa. Vonkajší nos je výstupok v tvári, ktorý je charakteristický pre človeka. Ani jeden cicavec nemá vonkajší nos formovaný ako človek. Koreň a sčasti chrbát nosa tvoria nosové kosti. Prednú časť nosového chrbta, špičku nosa a nosové krídla, ohraničujúce nozdry, vystužujú chrupky. Vonkajší nos je pokrytý kožou pevne prirastenou k podkladu.

Celá nosová dutina je rozdelená na dve polovice nosovou priehradkou. Zadnú a hornú časť nosovej priehradky tvorí zvislá platnička radličnej kosti s čerieslom ( kostená časť nosovej priehradky), vpredu priehradku tvorí chrupková platňa. Nosová dutina je ohraničená kosťami tváre. Spodinu tvorí tvrdé a mäkké podnebie. Strop vytvára riečicová kosť a vzadu telo klinovej kosti. Bočné steny tvorí čeľusť. Z bočných stien vyčnievajú do nosovej dutiny horná, stredná a dolná nosová mušľa. Rozdeľujú celú dutinu na horný, stredný a dolný nosový priechod.

Nosová dutina je vystlaná sliznicou. Na povrchu sliznice je viacvrstvový cylindrický epitel, tzv. dýchací (respiračný) epitel, ktorý je opatrený na povrchu pohyblivými riasinkami, kmitajúcimi smerom k nozdrám. Pod epitelom je väzivová vrstva bohato prestúpená žilami. Krv pretekajúca žilami zohrieva vdychovaný vzduch. Pri zápaloch dochádza k zvýšenému prekrveniu žíl, a tým k zdureniu sliznice, čo zaviňuje sťaženie dýchania nosom (nádcha). Vo väzive sliznice sú uložené početné žliazky, vylučujúce hustý, hlienový sekrét.

V kostiach ohraničujúcich nosovú dutinu sú dutiny, ktoré s ňou súvisia otvorom. Sú vystlané tou istou sliznicou ako nosová dutina. Označujú sa ako prínosové dutiny (paranazálne dutiny). Najväčšia paranazálna dutina je uložená v čeľusti (Highmorova dutina). Ďalšie dutiny sú v čelovej a klinovej kosti. K paranazálnym dutinám počítame aj labyrint riečicovej kosti. Väčšina paranazálnym dutín sa otvára do nosovej dutiny pod strednou mušľou. Pod dolnou mušľou vyúsťuje nosovoslzný kanál, spájajúci slzník s nosovou dutinou. V hornej časti nosovej dutiny nie je dýchací epitel, ale epitel čuchový, v ktorom sú uložené čuchové bunky. Túto časť nosovej dutiny nazývame čuchovou časťou na rozdiel od časti dýchacej. Vdychovaný vzduch prechádza z nosovej dutiny do nosohltana a odtiaľ do hrtana.