Chrbtica
Chrbtica
Chrbtica (lat. columna vertebralis) je názov osovej kostry (teda osovej časti kostry) stavovcov. Inými slovami je to súhrn stĺpovito usporiadaných stavcov (odtiaľ pochádza latinský, anglický a nemecký názov chrbtice - "stavcový stĺp").
Chrbtica živočíchov
U rýb nahrádza chordu (chrbtovú strunu) a pozostáva z veľkého množstva nediferencovaných stavcov, ktoré niekedy u jedného jedinca majú rôzne veľkosti. U obojživelníkov je spravidla len 9 stavcov, ale napríklad niektoré mloky majú 63 stavcov. U plazov sa chrbtica delí na prednú, krížovú a chvostovú časť. U vtákov je chrbtica tvorená rôznym počtom značne pozmenených stavcov. Krčná časť má 26 stavcov, začiatok hrudnej časti 3-10 stavcov (u niektorých vtákov je časť z nich zrastená). Koniec hrudnej časti spolu s ostatnými stavcami (okrem zadných chvostových) sú zrastené a tvoria mohutnú krížovú kosť pevne zrastenú s panvou. Zadné chvostové stavce sú značne zredukované (5-8 voľných stavcov a tzv. pygostyl). U cicavcov sa chrbtica skladá zo stáleho počtu stavcov v krčnej (7, z toho prvé dva sú atlas a axis), bedrovej (6) a krížovej časti (4 stavce zrastené do krížovej kosti), ale počet stavcov v hrudnej (12-15) a najmä chvostovej (3-5) časti je rôzny.
Chrbtica človeka
Je tvorená z 33 až 34 stavcov (lat. vertebrae), medzistavcových platničiek (lat. disci intervertebrales) a väzov. Stavce sú krátke kosti, z ktorých každý má v sebe otvor. Otvory v jednotlivých stavcoch (lat. foramina magna) vytvárajú spolu chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha, z nej vystupujú pomedzi stavce miešne nervy.
Embryonálny vývoj chrbtice
Chrbtica sa vyvíja zo somitov, ktoré sa postupne diferencujú na jej jednotlivé časti - stavce a medzistavcové platničky. Počas vývoja sa somity vytvárajúce stavce polohovo posúvajú oproti myotómom - základom budúceho svalstva. Tento proces sa označuje ako resegmentácia stavcov. Výsledkom je stav, kedy svaly prebiehajú od jedného stavca k druhému a môžu tak nimi pohybovať.
Stavba
Chrbtica siaha od spodiny lebky až po panvu. Tvorí priemerne 1/3 celkovej výšky dospelého človeka, pričom asi cca 20% z jej výšky tvoria medzistavcové platničky. Je dvakrát esovito prehnutá. Vytvára krčnú (vrchol vo výške C4/5) a driekovú lordózu (vrchol L3/4) - prehnutie dopredu; a hrudnú (vrchol v Th6/7) a krížovú kyfózu (prehnutie dozadu). Zakrivenia sa vyvíjajú postupne, typické esovité prehnutie vzniká až v odbdobí, kedy sa dieťa naučí chodiť. Chrbtica je za normálnych okolností mierne zakrivená i vo frontálnej rovine - tzv. fyziologická skolióza.
Delí sa na 5 častí, podľa ktorých sú pomenované aj stavce. Chrbtica je zložená zo: •7 krčných stavcov (lat. vertebrae cervicales) •12 hrudníkových stavcov (lat. vertebrae thoracicae) •5 driekových stavcov (lat. vertebrae lumbales) •5 krížových stavcov (lat. vertebrae sacrales) zrastených do krížovej kosti (lat. os sacrum) •4 až 5 kostrčových stavcov (lat. vertebrae coccygeae) zrastených do kostrče (lat. os coccygeum) Stavce sú v medicíne označované veľkým písmenom alebo skupinou písmen podľa latinského názvu časti, v ktorej sa nachádzajú a číslom. Napríklad: C3, Th5, L4, S1 a Cocc.
Rebrá (lat. costae) sú dlhé, štíhle a zakrivené kosti, ktoré tvoria kostru hrudníka. Rebrá sú párové kosti - na každej strane hrudníka sa nachádza 12 rebier. Vpredu sa pripájajú na hrudnú kosť, vzadu na hrudné stavce - spoločne tak vytvárajú tzv. hrudný kôš. Označujú sa rímskymi číslami I-XII v latinskom, arabskými číslami 1-12 v slovenskom názvosloví. 1. - 7. rebro sa na hrudnú kosť upína samostatne - costae verae, tzv. pravé rebrá; 8. - 10. rebro sa upína na rebro o jednu etáž vyššie - costae spuriae, tzv. nepravé rebrá; a 11. a 12. majú konce voľne uložené v svalovine - costae fluctuantes, tzv. voľné rebrá. Fyziológia
Chrbtica je dôležitá pre stavbu a pohyb hlavy a trupu. Tvorí kĺby s rebrami, to znamená nesie hrudný kôš, a má preto význam pri dýchacích pohyboch. Nesie hmotnosť hlavy a ďalších častí tela a prenáša ju cez panvu na dolné končatiny. U človeka je kvôli vzprimenému držaniu tela vystavená veľkým tlakom, hlavne v driekovej oblasti.
Pohyblivosť chrbtice Základné pohyby, ktoré umožňujú medzistavcové spojenia sú: •Predklon (lek. anteflexia) a záklon (lek. retroflexia), obidva maximálne o 90°. •Úklon (lek. lateroflexia) do strán je možný v krčnej chrbtici o 30°, v driekovej chrbtici o 35°. •Otáčanie (lek. rotácia alebo torzia) je najlepšia v krčnej chrbtici, okolo 65°, v hrudnej chrbtici je okolo 30° a v driekovej je takmer nemožná, maximálne je to 10°. Celková rotácia hlavy oproti panve sa pohybuje medzi 90 až 120°. Chrbtica má tzv. funkciu pufra čo znamená, že funguje ako tlmič nárazov; napomáha tomu i jej zakrivenie a pružné medzistavcové platničky. Jej stabilitu okrem spojení chrbtice v hlavnej miere zabezpečujú svalový korzet, tj. množstvo svalov a väzov, ktoré ju spevňujú, udržujú jej formu a umožňujú príslušné synchrónne pohyby.
Choroby chrbtice
Choroby a lekárske výkony súvisiace s chrbticou sa začínajú na spondyl- alebo vertebr-. •dorzalgia a lumbalgia - bolesť chrbta, •skolióza - posunutie chrbtice do strany, •osteochondróza chrbtice - degeneratívne zmeny medzistavcovej platničky
|