Kostra zabezpečuje tvar, oporu a ochranu tela. Skladá sa z 206 kostí, miestami doplnených chrupkou. Chrupka je dôležitý doplnok kosti, najmä tam, kde je potrebná kombinácia sily a ohybnosti. Kosti, najmä dlhé kosti dolných a horných končatín, pôsobia ako páka, na ktorej sú upevnené svaly. Ich sťahovaním a uvoľňovaním sa sprostredkúva pohyb končatín. Niektoré kosti slúžia na ochranu orgánov, ktoré obklopujú, iné obsahujú kostnú dreň, v ktorej sa tvoria červené a biele krvinky. Kosti sú živým tkanivom s bunkami, ktoré ustavične nahrádzajú starú kosť novým materiálom. Na udržanie zdravých kostí potrebuje telo stály prísun primeraného množstva bielkovín, vápnika a vitamínov, predovšetkým vitamínu D.

Príznaky poškodenia

K najčastejším poraneniam kostry u ľudí každého veku patria zlomeniny kostí a porušenie kĺbových plôch medzi kosťami následkom úrazu alebo opotrebovania. Infekcie a nádory kostí sa vyskytujú len veľmi zriedkavo. K príznakom poškodenia kostry patrí bolesť, opuch a zápal (začervenanie a teplota) v okolí postihnutej oblasti.

Štruktúra kosti

Štruktúra kosti umožňuje spojiť silu s ľahkosťou a určitým stupňom ohybnosti. Kosť tvorí bielkovina spevnená minerálnymi látkami, najmä vápnikom a horčíkom. Vo vonkajšej časti (kompaktnej) kosti sa nachádzajú krvné a lymfatické cievy. Vnútorná kosť (hubovitá časť) svojou štruktúrou pripomína medový plást a celú kosť odľahčuje. Vo vnútri dlhých kostí je valcovitá (cylindrická) dutina vyplnená kostnou dreňou. Dreň vnútri kosti je vlastne krvotvorné tkanivo uložené v tukovej hmote, ktoré produkuje červené a biele krvinky.

Lebka a chrbtica

V zadnej dolnej časti lebky je otvor, cez ktorý prechádza miecha do mozgu. Miecha je uložená v miechovom kanály chrbtice, pozostávajúcej z 30 samostatných stavcov.

Kĺby

Jednotlivé kosti kostry sú navzájom pospájané. Existuje niekoľko typov spojenia. Fixné spojenia (švy) držia kosti pevne pri sebe a neumožňujú nijaký pohyb, napr. na lebke. Čiastočne pohyblivé spojenia (chrupkou) umožňujú určitú ohybnosť, napr. spojenie stavcov chrbtice. Voľne pohyblivé spojenia (synoviálne) umožňujú veľkú ohybnosť v mnohých rovinách pohybu, napr. v ramene.

Guľovitý kĺb

Spojenie vytvorené hlavicou, ktorá zapadá do jamky, ako je to napr. v bedrovom a ramennom kĺbe, umožňuje maximálny rozsah pohybov. V bedrovom kĺbe je hlavica stehnovej kosti takmer guľatá a zapadá do polkruhovej jamky v panvovej kosti. Guľovitý kĺb umožňuje pohyblivosť vo všetkých smeroch.

Sedlovitý kĺb

Sedlovité kĺby umožňujú pohyby tak z boka na bok, ako aj spredu dozadu. Takéto kĺbové spojenie je napr. medzi záprstnou kosťou palca a jednou zo zápästných kostí, čo nám umožňuje chytiť malé aj veľké predmety, bez možnosti takéhoto pohybu palcom by bola ruka iba nemotorným klepetom.

Kladkovitý kĺb

Kladkovitý kĺb, ktorý sa nachádza v prstoch rúk, nôh, v lakti a v kolene, umožňuje pohyblivosť len jedným smerom. Dve kosti, ktoré sa dotýkajú v kĺbovom spojení, držia pospolu tuhé väzy a ich konce obaľuje viskózna tekutina.

Kĺzavé spojenie

Kĺzavé spojenie vytvárajú kosti zápästia, ktoré sa po sebe môžu kĺzať podobne ako v sedlovitom kĺbe zboka nabok a spredu dozadu, ale ich pohyb je viac obmedzený. Starnutím sa stáva pohyb v tomto spojení komplikovanejší.


Príznaky poškodenia

K príznakom kĺbových ťažkostí patrí bolesť, opuch a stuhnutie v mieste pohybu. Osteoartritída, zápalové ochorenie zapríčinené opotrebovaním kĺbov, postihuje zvyčajne krk, ruky, bedrá a kolená. Reumatoidná artritída postihuje spojivové tkanivá.