Tomu zodpovedajú aj vlastnosti plazmy – prítomnosť protilátok (aglutinínov) v nej. Ľudia s aglutinogénmi A na svojich červených krvinkách (teda s krvnou skupinou „A“) majú v plazme bielkovinový aglutinín anti-B, ktorý zhlukuje krvinky s B-aglutinogénmi. Ľudia s B - aglutinogénmi na červených krvinkách (krvná skupina „B“) majú v plazme anti-A aglutinín, ktorý zhlukuje krvinky A. Ľudia s krvnou skupinou „AB“ nemajú v plazme anti-A, ani anti-B aglutiníny (inak by „útočili“ na vlastné krvinky). A nakoniec tí, ktorí nemajú na povrchu krviniek žiadny antigén (A lebo B), majú v plazme anti-A, aj anti-B aglutiníny (protilátky). Sú to ľudia s krvnou skupinou „O“.

Pôvodná práca Landsteinera sa veľmi rozšírila. Dnes lekári rozlišujú nielen krvné skupiny A, B,AB, O, Rh faktor, ale aj skupiny mnohých ďalších typizačných systémov. Pravdepodobne aj „krvný otlačok“ človeka je taký jedinečný, ako otlačok jeho prsta.

V strednej Európe je najčastejšia krvná skupina „A“, zastúpená 42% nasledovaná skupinou „O“ s 38%-ným zastúpením, krvná skupina „B“ s 13% a krvná skupina AB so 7%.


Rh faktor

Vedľa ABO systému má Rh faktor v medicíne veľký význam. Bol objavený v roku 1940 tiež Karlom Landsteinerom, ktorý robil testy na opiciach rodu Macac - Rhesus. Aj v Rh systéme môže dôjsť k nezhodnosti medzi dvomi ľuďmi s rozdielnym Rh faktorom, rovnako ako pri ABO systéme, čo môže viesť k ohrozeniu života.

Označenie „pozitívny“ (Rh+) a „negatívny“ (Rh-) sa vzťahuje na vlastnosti krviniek. Ľudí Rh+ je v našej populácii prevaha - 85%, zvyšných 15% je Rh-.

Obzvlášť dôležité je toto poznanie u Rh negatívnej matky, ktorá čaká Rh pozitívne dieťa, čo v minulosti znamenalo vysoké riziko úmrtia týchto detí, keďže telo matky vytvára protilátky proti vlastnému dieťaťu. Dnes si už vieme aj s touto (kedysi neriešiteľnou) situáciou poradiť.

Základné druhy odberov
Motto „daruj krv, zachrániš život“ platí len symbolicky. V skutočnosti sa na záchrane jedného ľudského života podieľajú desiatky až stovky darcov krvi.

Darcom krvi sa môže stať každý človek vo veku 18 – 65 rokov, spĺňajúci presne stanového predpoklady a kritéria. Podľa štatistických údajov môže darovať krv asi 25% ľudí z celej populácie, muži 4-krát a ženy 3-krát počas roka. Ideálne by bolo, keby všetci títo ľudia poznali svoju krvnú skupinu a boli evidovaní ako darcovia krvi. Na darcovstve sa podieľa 2 - 7% obyvateľstva, pričom existujú veľké rozdiely medzi mestami a krajmi.

Zaistenie dostatočného množstva krvi a krvných produktov podstatne znižuje životné riziká všetkých občanov, lebo platí: ráno som darca - večer môžem byť príjemca. Človek nikdy nevie...

Darca krvi pravidelne získa laboratórnym vyšetrením časť informácii o svojom zdravotnom stave a navyše, mnohí darcovia uvádzajú, že po odbere sa cítia oveľa lepšie. Prečo asi?...

Okrem darovania krvi ako celku, existujú v darcovstve aj iné možnosti
•celá krv
•červené krvinky - erytrocyty
•krvné doštičky - trombocyty
•plazma ( v súčasnosti len výnimočne)
•autotransfúzia (darovanie celej krvi sebe)
•kostná dreň
•krv z pupočnej šnúry


Krv ako celok

Tento druh odberu je u nás najbežnejší. Darcovi sa odoberie "celá krv" (všetky jej zložky) a v procese spracovania sa rozdelí na jednotlivé komponenty – koncentrát červených krviniek, krvné doštičky a plazmu, ktoré budú využité pre pacientov. Pri tomto odbere sa môže odobrať najviac 13% cirkulujúcej krvi, čo je asi 400 – 450 ml.

Organizmus darcu potrebuje čas, aby odobraté množstvo krvi znovu vytvoril. Preto je ďalší odber možný najskôr o 2 mesiace. Všeobecne sa doporučuje ženám absolvovať 3 odbery ročne a mužom 4 odbery ročne.