Krvný obeh plodu

Úvod

Základné telesné charakteristiky a dispozície dieťaťa sú určené už vo chvíli počatia, t. j. vtedy, keď spermia otca prenikne do vajíčka matky a spolu vytvoria zygotu - počiatok rýchlo sa rozmnožujúcich buniek, ktoré sa stanú embryom. Každá bunka embrya obsahuje genetickú informáciu, ktorá je uložená v 46 chromozómoch, po 23 od každého rodiča. Chromozómy obsahujú reťazce menších jednotiek, ktoré nazývame gény. Jeden gén riadi špecifickú zložku vývinu nového dieťaťa, ako napr. farbu vlasov, kým viaceré skupiny génov určujú rozsah a úroveň inteligencie, a tým robia dedičnosť oveľa komplikovanejšou. Pohlavie dieťaťa je určené jedným chromozómom, a to buď chromozómom X (dievča), alebo chromozómom Y (chlapec).

Ženská pohlavná bunka (vajíčko) a mužská pohlavná bunka (spermia) obsahujú po 23 chromozómov, ale len jeden z nich je pohlavný chromozóm. Zrelé vajíčko nesie vždy chromozóm X; spermia však môže niesť chromozóm X, alebo chromozóm Y. Z vajíčka oplodneného spermiou nesúcou chromozóm X sa vyvinie dievčatko (XX); ak spermia vnesie do vajíčka chromozóm Y, narodí sa dieťa mužského pohlavia (XY).

Oplodnené vajíčko

Ak spermia prenikne do vajíčka vo vajíčkovode krátko po ovulácii, vajíčko sa oplodní. Z miliónov spermií vyplavených počas pohlavného styku sa len jedinej podarí preniknúť cez bunkovú stenu zrelého vajíčka. Po spojení obidvoch jadier sa každý chromozóm so svojimi génmi skombinuje s tým istým chromozómom druhého jadra. A práve v tomto momente sa získané znaky, zdedené od obidvoch rodičov, pevne zabudujú v budúcom potomkovi. Novovzniknutá bunka so svojím genetickým nákladom 46 chromozómov sa v pravidelných niekoľkohodinových intervaloch delí a posúva ďalej k maternici. Asi týždeň po oplodnení sa rastúce klbko buniek zahniezdi v maternici. V čase, keď možno predpokladať, že je žena tehotná, z vajíčka vzniká embryo a formuje sa placenta. Po dvanástich týždňoch vývinu v maternici sa stáva životaschopným ľudským plodom.

Cesta oplodneného vajíčka

Keď sa vajíčko uvoľnené z vaječníka ženy spojí vo vajíčkovode s jednou z miliónov spermií, uskutoční sa oplodnenie. Jadro spermie sa spojí s jadrom vajíčka, pričom sa jadrá zjednotia a začne sa proces bunkového delenia. Oplodnené vajíčko sa rozdelí na dve bunky, z ktorých každá sa opäť rozdelí na dve atď. Oplodnenie jednou spermiou sa uskutočňuje asi v tretine cesty vajíčkovodom. Delením sa z oplodneného vajíčka stáva klbko buniek. Toto klbko rýchlo sa deliacich buniek putuje vajíčkovodom k maternici; v jej stene sa zahniezdi asi 7 dní po oplodnení. V priebehu niekoľkých týždňov sa z buniek vyvinie embryo a placenta.

Placenta

Zdravá placenta je dôležitým faktorom úspešného rastu a vývinu dieťaťa. Tento diskovitý orgán je životným spojivom medzí matkiným telom a jej rastúcim dieťaťom. Slúži ako pľúca, pečeň, obličky a tráviaca sústava pre nedozretý plod, s ktorým je spojená pupočnou šnúrou - troma spletenými krvnými cievami, ktoré zabezpečujú výživu z matkinho krvného obehu. Placenta vstrebáva kyslík, výživné látky a protilátky z matkinej krvi a odvádza nepotrebné a škodlivé látky z krvného obehu plodu. Sama placenta je počas tehotnosti pevne vrastená do steny maternice a pri pôrode má hmotnosť asi pol kilogramu. Po narodení dieťaťa sa oddelí a je vypudená z maternice.

Krvný obeh plodu

Životodarné spojenie medzi matkou a dieťaťom sa odohráva v placente. Tu sa stretávajú krvné obehy tak blízko, že plod môže byť dokonale vyživovaný. V skutočnosti sa však tieto krvné prúdy nikdy nezmiešajú. Krv, ktorá prechádza pupočníkom, odoberá kyslík z krvi matky prostredníctvom placenty. Potom cirkuluje srdcom, hlavou a telom plodu a počas tejto cesty sa odkysličuje. Aby načerpala kyslík, vracia sa cez srdce opäť do placenty, pričom pľúca obchádza. Krv plodu, prúdiaca z placenty a do placenty vstrebáva z matkinho krvného obehu užitočné látky a odpadové látky do neho vylučuje. Klky, maličké výrastky zväčšujú povrch placenty, čím umožňujú dostatočnú výmenu látok. Po narodení sa obehový systém dieťaťa prispôsobí životným podmienkam.