Stavba kože

Znalosť stavby kože je dôležitým predpokladom toho, aby sme mohli pochopiť jej funkciu a jej ochorenia.

Základné informácie

Koža je najväčším orgánom človeka. Podľa telesnej výšky a hmotnosti činí jej plocha 1,5 – 2 m2, má hmotnosť 3,5 – 10 kg, čo je približne 16 % telesnej hmotnosti. Možno rozlišovať kožu na dlaniach a chodidlách od kože na ostatných častiach tela. Spolu s ostatnými kožnými útvarmi ako sú vlasy/chlpy, nechty, potné a mazové žľazy, tvorí koža geneticky podmienený fenotyp človeka, a okrem toho spĺňa množstvo úloh, ktoré sú tu krátko vymenované:

•Ochranná funkcia, koža ochraňuje vnútorné časti tela ako mechanická a chemická bariéra
•Regulácia teploty, napr. zúžením alebo rozšírením krvných ciev
•Regulovanie hospodárenia s vodou, napr. vylučovaním tekutiny a solí (potenie)
•Zmyslová funkcia, napr. vnímanie tepelných podnetov, dotykov, bolestí
•Imunitná funkcia, napr. v rámci infekčných ochorení a alergií
•Komunikácia, napr. sčervenaním alebo zblednutím

Kožné vrstvy

Rôznym funkciám kože zodpovedá jej štruktúra v rôznych vrstvách. Rozlišujeme pokožku, zamšu a podkožné tkanivo. Časť pokožky viditeľnej zvonku sa skladá zo zrohovatenej vrstvy, ktorá je tvorená z odumretých buniek. Vďaka olupovaniu a opätovnému tvoreniu sa stále „vymieňa“. Z vrstvy bazálnych buniek vzniká počas viacerých štádií degenerácie stále nová zrohovatená vrstva. Mechanická pevnosť pokožky má príčinu v skelete buniek, ktorý sa skladá zo zväzkov vláknitých bielkovín (keratín). Bunky sú navzájom pevne spojené priľnavými zónami (desmozóny). Vo vrstve bazálnych buniek sú uložené melanocyty, Merkelove bunky, Langerhansove bunky a T-lymfocyty. Melanocyty tvoria pigment, ktorý je zodpovedný za sfarbenie kože. Merkelove bunky sú spojené nervovými vláknami a sprostredkovávajú časť hmatového zmyslu. Langerhansove bunky a T-lymfocyty patria k imunitnému systému kože.

Viditeľná štruktúra zrohovatenej pokožky je spôsobená prstovitým spojením pokožky a zamše. Zamša obsahuje kapiláry a lymfatické cievy slúžiace na odvádzanie tkanivového moku. Okrem toho sa tu nachádzajú Vaterove-Paciniho telieska a Meissnerove hmatové telieska ako časť zmyslovej inervácie. Najspodnejšia vrstva zamše sa skladá z kolagénnych a elastických snopčekov, ktoré sú zodpovedné za pevnosť a pružnosť kože. Okrem toho obsahuje táto vrstva kožné útvary: vlasy/chlpy, nechty, mazové a potné žľazy.

Pod ňou ležiace podkožné tukové tkanivo sa skladá zo stáleho počtu tukových buniek. V závislosti od výživy obsahujú tieto bunky rôzne veľké tukové kvapôčky. Tuk slúži ako zásobáreň energie a ako tepelný izolátor.

Stavba kože

1. Zrohovatená vrstva, 2. Pokožka, 3. Zamša, 4. Podkožné tukové tkanivo, 5. Chlp, 6. Korienok chlpa/vlasu, 7. Mazová žľaza, 8. „Snímač“ chladu, 9. „Snímač“ tepla, 10. Meissnerove hmatové teliesko, 11. Vlákno vedúce bolesť, 12. Potná žľaza, 13. Krvné cievy