Koža

Stavba kože

Znalosť stavby kože je dôležitým predpokladom toho, aby sme mohli pochopiť jej funkciu a jej ochorenia.

Základné informácie

Koža je najväčším orgánom človeka. Podľa telesnej výšky a hmotnosti činí jej plocha 1,5 – 2 m2, má hmotnosť 3,5 – 10 kg, čo je približne 16 % telesnej hmotnosti. Možno rozlišovať kožu na dlaniach a chodidlách od kože na ostatných častiach tela. Spolu s ostatnými kožnými útvarmi ako sú vlasy/chlpy, nechty, potné a mazové žľazy, tvorí koža geneticky podmienený fenotyp človeka, a okrem toho spĺňa množstvo úloh, ktoré sú tu krátko vymenované:

•Ochranná funkcia, koža ochraňuje vnútorné časti tela ako mechanická a chemická bariéra
•Regulácia teploty, napr. zúžením alebo rozšírením krvných ciev
•Regulovanie hospodárenia s vodou, napr. vylučovaním tekutiny a solí (potenie)
•Zmyslová funkcia, napr. vnímanie tepelných podnetov, dotykov, bolestí
•Imunitná funkcia, napr. v rámci infekčných ochorení a alergií
•Komunikácia, napr. sčervenaním alebo zblednutím

Kožné vrstvy

Rôznym funkciám kože zodpovedá jej štruktúra v rôznych vrstvách. Rozlišujeme pokožku, zamšu a podkožné tkanivo. Časť pokožky viditeľnej zvonku sa skladá zo zrohovatenej vrstvy, ktorá je tvorená z odumretých buniek. Vďaka olupovaniu a opätovnému tvoreniu sa stále „vymieňa“. Z vrstvy bazálnych buniek vzniká počas viacerých štádií degenerácie stále nová zrohovatená vrstva. Mechanická pevnosť pokožky má príčinu v skelete buniek, ktorý sa skladá zo zväzkov vláknitých bielkovín (keratín). Bunky sú navzájom pevne spojené priľnavými zónami (desmozóny). Vo vrstve bazálnych buniek sú uložené melanocyty, Merkelove bunky, Langerhansove bunky a T-lymfocyty. Melanocyty tvoria pigment, ktorý je zodpovedný za sfarbenie kože. Merkelove bunky sú spojené nervovými vláknami a sprostredkovávajú časť hmatového zmyslu. Langerhansove bunky a T-lymfocyty patria k imunitnému systému kože.

Viditeľná štruktúra zrohovatenej pokožky je spôsobená prstovitým spojením pokožky a zamše. Zamša obsahuje kapiláry a lymfatické cievy slúžiace na odvádzanie tkanivového moku. Okrem toho sa tu nachádzajú Vaterove-Paciniho telieska a Meissnerove hmatové telieska ako časť zmyslovej inervácie. Najspodnejšia vrstva zamše sa skladá z kolagénnych a elastických snopčekov, ktoré sú zodpovedné za pevnosť a pružnosť kože. Okrem toho obsahuje táto vrstva kožné útvary: vlasy/chlpy, nechty, mazové a potné žľazy.

Pod ňou ležiace podkožné tukové tkanivo sa skladá zo stáleho počtu tukových buniek. V závislosti od výživy obsahujú tieto bunky rôzne veľké tukové kvapôčky. Tuk slúži ako zásobáreň energie a ako tepelný izolátor.

Stavba kože

1. Zrohovatená vrstva, 2. Pokožka, 3. Zamša, 4. Podkožné tukové tkanivo, 5. Chlp, 6. Korienok chlpa/vlasu, 7. Mazová žľaza, 8. „Snímač“ chladu, 9. „Snímač“ tepla, 10. Meissnerove hmatové teliesko, 11. Vlákno vedúce bolesť, 12. Potná žľaza, 13. Krvné cievy
Pokožka, epiderma

Epiderma je tvorená hlavne epitelovými bunkami, tzn. keratinocytmi. Okrem toho sa tu nachádzajú melanocyty zodpovedné za pigmentáciu, ako i bunky imunitného systému, Langerhansove bunky a vlákna nervového systému. Na svojom najtenšom mieste má epiderma hrúbku 0,04 mm. Na svojom najhrubšom mieste, ako napr. na mozoľoch na chodidlách, je hrubá cca. 2 mm. Zvnútra smerom von sa delí na 5 vrstiev:

Regeneračná vrstva, Stratum basale: Tu delením buniek nastáva novotvorba keratinocytov. Trvá to cca. 30 dní, kým sa keratinocyt dostane z regeneračnej vrstvy až na povrch kože, čiže do zrohovatenej vrstvy.
Spinocelulárna vrstva, Stratum spinosum: V tejto vrstve sú keratinocyty navzájom spojené určitými štruktúrami, tonofibrilami, do tvaru siete. V tejto vrstve môže pri kožných ochoreniach dochádzať k hromadeniu vody, a tým k tvoreniu pľuzgierov.
Granulačná vrstva, Stratum granulosum: Keratinocyty nachádzajúce sa v tejto vrstve obsahujú granuly keratohyalínu. Zložky týchto granúl sú zodpovedné za to, že látky obsahujúce tuky, nanesené na povrch kože, napr. krémy, môžu vniknúť do kože.
Svetlo lámajúca vrstva, Stratum lucidum: Táto vrstva je veľmi tenká, bunkové ohraničenia ani bunkové jadrá sa už nedajú rozoznať.
Zrohovatená vrstva, Stratum corneum: V zrohovatenej vrstve sa spájajú zrohovatené bunky pochádzajúce z keratinocytov so zrohovatenými substanciami kože, napr. s keratínom, na zrohovatené šupiny, ktoré sa potom odlupujú.

Zamša, korium, derma

Zamša sa delí na dve vrstvy: papilárnu vrstvu (Stratum papillare), ktorá susedí s epidermou, a vláknitú vrstvu, Stratum reticulare, ktorá bezprostredne hraničí s podkožím. Zamša sa skladá z hustej siete elastických a kolagénnych vlákien, ktorá koži dáva jej pevnosť v ťahu a plastickosť. Zo zamše zvieracích koží sa získava napr. koža. V zamši sa nachádzajú krvné a lymfatické cievy, bunky imunitnej obrany a množstvo kožných žliaz, ako i vlasových korienkov a Meissnerových hmatových teliesok.

Podkožie

Podkožie pozostáva z voľnejšieho väzivového tkaniva a z tukového tkaniva. Umožňuje posúvanie kože a slúži ako zásobáreň tukov a ako tepelný izolátor. V tejto vrstve dochádza pri tvorbe edémov k hromadeniu tekutiny.